Priemysel sa po krátkom marcovom raste v apríli, v súlade s očakávaniami, opäť vrátil k ľahkému medziročnému poklesu. Rozkývané čísla medziročného rastu priemyslu v posledných dvoch mesiacoch čiastočne ovplyvnil bázicky efekt a posun Veľkej noci (a sviatočných prerušení produkcie) z prelomu marca a apríla v minulom roku na druhú polovicu apríla v tomto roku. V priemere za posledné dva mesiace ukazuje priemysel, napriek obnoveniu medziročného poklesu v apríli, známky oživenia a jeho rast prevýšil naše konzervatívne očakávania. Produkcia priemyslu po očistení o sezónne faktory rástla v oboch mesiacoch a v priemere za marec a apríl bola vyššia aj v medziročnom porovnaní. V posledných mesiacoch ho ťahá nahor predovšetkým výroba áut. A hoci relatívne citeľné aprílové spomalenie tempa medziročného rastu môže na prvý pohľad navádzať k záverom o negatívnych dopadoch amerických ciel (a predzásobenia amerického trhu v predchádzajúcich mesiacoch), detailnejší pohľad na časovú radu naznačuje, že aprílové spomalenie medziročného rastu ide takmer výlučne len na vrub vyššej porovnávacej základne z apríla minulého roka a výroba áut i naďalej pokračovala v rastúcom trende (po očistení o sezónne faktory medzimesačne ďalej rástla).
Ilustračné foto: Maksym Kaharlytskyi / Unsplash.com
Predzásobenie amerického trhu síce najskôr malo pozitívny vplyv na slovenský automobilový priemysel v úvode roka a naopak najskôr čiastočne okreše jeho produkciu v druhom štvrťroku, zdá sa ale, že pozitívny efekt z investičného a modelové cyklu domácich automobiliek (predovšetkým reštart produkcie v trnavskej automobilke po minuloročných investíciách do novej výroby) by mal i naďalej prevažovať. Známky oživenia, resp. odrazenia sa od dna, v posledných dvoch mesiacoch ukazujú aj viaceré odvetvia pokrývajúce prevažne dopyt po investičných tovaroch, na čele s hutníckym a kovospracujúcim priemyslom, ktoré na prelome významne znížili svoju aktivitu. V porovnaní s marcom (po zohľadnení sezóny) naopak v apríli klesala produkcia v chemickom, textilnom/odevnom/obuvníckom priemysle a výrobe spotrebnej elektroniky.
Podľa údajov Štatistického úradu sa produkcia slovenského priemyslu v apríli po zohľadnení tradičných sezónnych vplyvov zvýšila o 0,5%. V dôsledku nepriaznivého bázického efektu (vysokej porovnávacej základne z minulého roka) sa ale v medziročnom porovnaní opäť prepadla do červených čísel. V porovnaní s aprílom minulého roka bola nižšia o 0,4% (po očistení o menší počet pracovných dní). Zatiaľ čo v marci bázicky efekt medziročné čísla zdvíhal (na 3,5%), v apríli z nich uberal. V priemere ale priemysel v marci a apríli medziročne narástol o 1,6%, po 3,2% priemernom medziročnom poklese v prvých dvoch mesiacoch roka a naznačil tak prvotné známky oživenia.
Z medziročného rastu priemyslu i v apríli pomerne významne uberala domáca energetika. Jej produkcia sa medziročne znížila až o 9,5% a medziročný rast priemyslu tak znižovala až o takmer 1 pb. Spracovateľský priemysel si naopak v apríli udržal medziročný rast, hoci jeho tempo sa v dôsledku nepriaznivého bázického efektu zvoľnilo z marcových 6,0% na aprílových 0,5%.
Spracovateľský priemysel (i priemysel ako celok) v posledných mesiacoch ťahá nahor predovšetkým výroba áut a inak tomu nebolo ani v apríli. Napriek predpokladanému výpadku produkcie pre americký trh po zavedení nových ciel, ktorý je pre slovenské automobilky druhým najvýznamnejším trhom, automobilový priemysel v apríli pokračoval v raste. Zdá sa, že nižšiu produkciu pre americký trh viac ako plne kompenzovala vyššia produkcia pre zotavujúci sa domáci európsky trh, navyše podporená investičným a modelovým cyklom domácich automobiliek. V číslach automobilového priemyslu sa v úvode roka plne prejavuje opätovný reštart produkcie v trnavskej automobilke, ktorá posledné dva roky prechádzala úpravou (a poklesom) výroby kvôli príprave výrobných liniek na produkciu nových modelov. Výroba áut síce v porovnaní s marcom klesla, avšak výlučne pod vplyvom sezónnych faktorov (veľkonočné prerušenie produkcie). Po zohľadnení sezónnych vplyvov výroba áut v apríli i naďalej jemne rástla a výrazne sa už priblížila i k jesenným produkčným maximám (za rekordným októbrom zaostávala už o menej ako 2% - po zohľadnení sezóny). Napriek tomu sa tempo medziročného rastu produkcie vo výrobe áut v apríli citeľne spomalilo, a to z marcových 19,9% na aprílových 6,0%. Dôvod spomalenia však ležal čisto v nepriaznivom bázickom efekte, ktorý bol zvýraznený presunom Veľkej noci (a sviatočného prerušenia produkcie) z prelomu marca/apríla na druhú polovicu apríla.
Pozitívne správy v apríli prišli aj z viacerých odvetví produkujúcich prevažne investičné tovary, ktoré na prelome rokov zápasili s nedostatočným dopytom. A hoci strojári i výrobcovia elektrických zariadení vykazovali stále dvojciferné dynamiky medziročného poklesu produkciu (13,6%, resp. 12,9%), aprílový trend produkcie sa dá hodnotiť skôr pozitívne. Podobne ako v iných odvetviach aprílové čísla totiž skresľoval nepriaznivý bázicky efekt a pohľad na sezónne očistené medzimesačné čísla ukazuje skôr rastúci trend produkcie a známky odrazenia sa od dna. Tento trend je ešte viditeľnejší v hutníckom, resp. kovospracujúcom priemysle. Výroba kovov a kovových konštrukcii bola i napriek menej priaznivému bázickému efektu v apríli vyššia ako v rovnakom mesiaci minulého roka a ako v jednom z mála odvetví sa dokonca tempo jej medziročného rastu zrýchľovalo – z 0,1% na 3,5%.
Naopak, v apríli sa nedarilo najmä odvetviam chemického priemyslu. V porovnaní s marcom produkcia klesla, a to aj po očistení o sezónne faktory, v petrochemickom priemysle i vo výrobe chemikálií. Kým petrochemický priemysel si ale udržal 9,7% medziročný nárast produkcie, vo výrobe chemikálií sa produkcia už medziročne znížila o 3,1%. V porovnaní s marcom klesala produkcia aj vo výrobe spotrebnej elektroniky (i po zohľadnení sezóny) a tempo medziročného rastu produkcie sa tu citeľne spomalilo z 25,9% len na 3,3%. Čoraz väčšie problémy hlási i textilný, odevný a obuvnícky priemysel. Jeho produkcia klesala v porovnaní s marcom (sezónne očistené) i rovnakým obdobím minulého roka (o -6,3%) a tento trend najskôr pretrvá aj počas zbytku roka, keď uzatvorenie slovenských závodov ohlásilo viacero výrobcov obuvi.
Nálada (indikátor sentimentu) v slovenskom priemysle sa stále nelepší. Dôvera v priemysel sa síce v máji vzrástla, avšak najmä v dôsledku zníženia zásob, zatiaľ čo očakávania na najbližšie mesiace sa prepadli na 16-mesačné minimum a oživenie nehlásia ani nové objednávky. Jarné oživenie priemyslu by tak nemuselo byť dlhodobo udržateľné. Nálada sa zatiaľ zásadnejšie nelepší ani u kľúčových obchodných partnerov Slovenska, hoci sa zdá, že z dna sa už definitívne odrazila. Aj v tomto roku tak bude rast priemyslu stále tlmený dopadmi energetickej krízy, či transformáciou európskeho automobilového priemyslu. S postupujúcim rokom by ale priemysel predsa len mohol začať dostávať aj pozitívny impulz z uvoľnenejšej menovej politiky ECB, ktorá by sa s miernym oneskorením mala postupne prelievať aj do reštartu dopytu po investičných tovaroch v Európe. Pozitívny impulz by v priebehu roka, ale skôr až v tom budúcom, mohol dostať aj európsky zbrojársky priemysel. Nepriamo z toho môžu ťažiť aj slovenskí priemyselníci - predpokladáme ale, že prevažne len ako súčasť subdodávateľského reťazca.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
