Priemysel aj v marci mierne zaostal za našimi očakávaniami. Podľa údajov Štatistického úradu SR sa jeho produkcia síce v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom mierne zvýšila – o 0,3% (sezónne očistené), v dôsledku extrémne vysokej porovnávacej bázy z minulého roka sa však v medziročnom porovnaní prepadla o -2,3%. Podobne ako v úvode roka, aj v marci naďalej medziročne klesala produkcia energetického a ťažobného sektora, dynamika poklesu sa však v oboch odvetviach zmiernila na -3,8% (ťažba), resp. -5,0% (energetika). Celkový medziročný rast priemyslu tieto dve odvetvia znižovali v marci o 0,69 pb. Na rozdiel od predchádzajúcich mesiacov sa však k dvom menším odvetviam priemyslu pridal aj ťažiskový spracovateľský priemysel. Jeho produkcia síce nepatrne ďalej rástla, avšak silný bázický efekt stlačil medziročnú zmenu do mínusu -1,9%, keď nižšiu produkciu ako pred rokom zaznamenala takmer polovica odvetví spracovateľského priemyslu. Najvýraznejšie sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom produkcia znížila v rafinérskom priemysle – až o 32,3% - a to nielen v dôsledku bázického efektu, ale aj dvojciferného medzimesačného poklesu produkcie. Odvetvie v minulosti vykazujúce relatívne volatilnú produkciu si síce vysokú volatilitu z minulosti uchováva, avšak na rozdiel od minulosti je jeho produkcia v posledných rokoch výlučne pod úrovňou predchádzajúceho roka. Podobným smerom sa v marci vydala aj výroba chemikálií, ktorá zaznamenala medzimesačný aj medziročný pokles blízky 10%. Pri ostatných odvetviach, ktoré vykázali medziročne nižšiu produkciu úradoval najmä silný bázicky efekt. Automobilový, elektrotechnický (spotrebná elektronika i výroba elektrických zariadení), či nábytkársky priemysel aj po očistení o sezónne vplyvy medzimesačne vyprodukovali viac, avšak ani to nestačilo na čierne čísla v medziročnom porovnaní. V dôsledku silného bázického efektu tak automobilový priemysel dočasne neprispieval k medziročnému rastu slovenského priemyslu, keď vykázal medziročný pokles produkcie o 2,2% a celkové čísla priemyslu znižoval o 0,52 pb.
Hlavným ťahúňom priemyslu v marci preto boli po krátkej pauze opäť hutníci, ktorí si pripísali o 4,0% vyššiu produkciu ako pred rokom a medziročný rast priemyslu navyšovali o 0,48 pb.
Bázicky efekt stláčal v marci nadol aj čísla stavebníctva. Jeho produkcia sa podľa údajov Štatistického úradu v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom síce zvýšila o 0,6%, dynamika jej medziročného rastu sa však spomalila z 6,3% len na 0,6%. Prispeli k tomu oba segmenty stavebníctva – produkcia vo výstavbe budov sa dokonca medziročne znížila o 5,6%, vo výstavbe infraštruktúry sa citeľnejšie spomalila z 36,2% na 11,1%. Nepomohol tak ani formálne ohlásený plný reštart výstavby PPP obchvatu Bratislavy.
Marcové čísla stavebníctva a priemyslu vytvárajú mierne negatívne riziko pre našu prognózu rastu slovenskej ekonomiky v prvom štvrťroku tohto roka (3,7%). V porovnaní so záverom minulého roka vykázal v úvode roka slabšie čísla najmä priemysel. Jeho produkcia sa medzikvartálne znížila o -0,5% (sezónne očistené, prepočet UniCredit Bank), keď ho negatívne ovplyvnila nižšia produkcia energetiky, ale aj nižšia produkcia automobilového priemyslu v prvých týždňoch roka v dôsledku príprav liniek na novú produkciu. V porovnaní s minulým rokom tak bola produkcia v priemere v prvom štvrťroku vyššia len o 0,2%, čo znamenalo najpomalší rast od úvodu roku 2013. Dá sa tak predpokladať, že priemysel zatiaľ ekonomiku ešte nepotiahol. Stavebníctvo si počínalo predsa len o niečo lepšie. V porovnaní s koncom minulého roka si v prvom štvrťroku v priemere polepšil o 4,0% (sezónne očistené, prepočet UniCredit Bank), pričom dynamika jeho medziročného rastu sa spomalila len mierne z 8,4% na 7,7%.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Nálada v slovenskom priemysle ostáva relatívne dobrá. Aj v nasledujúcich mesiacoch by sa tak mal priemysel držať na rastovej trajektórií, ktorú v závere roka začne zvýrazňovať i nový závod na výrobu áut (Jaguár Land-Rover). Automobilový priemysel by mal v tomto roku postupne opäť prebrať pevne do rúk žezlo hlavného ťahúňa slovenského priemyslu. Silný európsky investičný dopyt by však v pluse mohol udržať stále aj strojárov. Spomalenie rastu s blížiacim sa vrcholom ekonomického cyklu by mohol postupne začať vykazovať hutnícky priemysel (pravdepodobne v druhej polovici roka), tradičné predstihové odvetvie. V mínuse sa pravdepodobne počas väčšiny roka (podobne ako v minulom roku udrží výroba spotrebnej elektroniky, ktorá zápasí s postupnou stratou medzinárodnej konkurencieschopnosti (rastúce mzdové náklady) i s ospalým európskym trhom s predajom TV, ktorému aktuálne chýba väčší rastový impulz.
Stavebníctvo by v tomto roku malo ešte ťažiť z doznievajúcej konjunktúry v segmente výstavby budov. Nové stavebné povolenia v minulom roku však už naznačujú, že tá sa predsa len blíži k svojmu vrcholu a najmä v druhej polovici roka by už tento segment stavebníctva mohol vykazovať citeľnejšie spomalenie dynamiky rastu, vylúčiť sa nedajú ani opakujúce sa mierne medziročné poklesy. Na druhej strane, produkcia (aj pridaná hodnota) je ku koncu výstavby projektu zvyčajne vyššia ako v jeho úvodnej prípravnej fáze, čo by efekt slabších stavebných povolení mohlo v tomto roku ešte aspoň čiastočne štatisticky eliminovať. Navyše, odznievajúci rast vo výstavbe budov by mohol byť viac ako plne kompenzovaný reštartom výstavby infraštruktúry. Riziká v tomto segmente sú však stále významné, keď posuny v termínoch nie sú ojedinelé. Zdá sa, že dlho očakávaný plný štart výstavba PPP obchvatu Bratislavy plánovaný na marec sa opäť mierne posunul. Očakávame, že stavebníctvo by si ešte v tomto roku malo udržať rastúcu trajektóriu, dynamika jeho rastu by však už mohla vykazovať zvýšenú volatilitu.
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.
