Medzinárodný panel pre zmenu klímy uverejnil druhú časť šiestej hodnotiacej správy. Tá je zameraná na dopady, adaptáciu a zraniteľnosť ekosystému, ale aj ľudskej populácie. Upozorňuje na fakt, že schopnosť obyvateľstva adaptovať sa na zmenu klímy nie je rovnomerne rozdelená a je aj finančne nákladná. Vplyv klímy a jej riziká prehlbujú zraniteľnosť, sociálne a ekonomické nerovnosti, čo zase podkopáva snahy o dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja. Preto plyn nepatrí do energeticky budúcnosti.
Zdroj: Dominic Wunderlich z Pixabay
„Viac ako 300 odborníkov a vedcov z takmer celého sveta vypracovalo správu, vďaka ktorej máme jasnejšiu predstavu o citlivosti klímy na rastúcu koncentráciu skleníkových plynov, extrémnych prejavoch počasia a o tom, ako tieto prejavy súvisia s ľudskou činnosťou. Vedci upozorňujú, že finančné potreby na prispôsobenie zmeny klímy budú vyššie ako sa pôvodne predpokladalo. Štáty musia adekvátne a jednoznačne reagovať svojimi politickými rozhodnutiami. Tie by mali riešiť aj energetickú transformáciu z pohľadu energetickej bezpečnosti,“ vyjadrila sa Kateřina Chajdiaková zo Slovenskej klimatickej iniciatívy.
Správa popisuje lokálne dôsledky klimatických zmien a aj to, aké riziká v danej oblasti prinášajú tieto zmeny. Európska únia veľmi flexibilne reagovala na pandémiu a do roku 2026 má Slovensko k dispozícii vyše 6 miliárd eur aj na opatrenia, ktoré sú riešením zmeny klímy. Začína aj obdobie čerpania nových štrukturálnych fondov na roky 2021 – 2027.
„Financovanie riešení zmeny klímy je veľké sústo z dvoch uhlov pohľadu. Vieme z minulosti, že sme neboli schopní úspešne vyčerpať všetky financie, ktoré nám fondy poskytovali. Tiež ešte nie je isté, či sme dostatočne ambiciózni a nastavíme konkrétne projekty a čerpanie tak, aby sme naozaj znížili energetickú náročnosť budov, dali šancu presadiť sa obnoviteľným zdrojom, alebo úspešne riešili energetickú chudobu. Nie je to také jednoduché, pretože nám tu chýba vnímanie zmeny klímy ako skutočného problému, ktorý nepozná hranice volebných cyklov. Zmena klímy nemôže byť iba politickou agendou pred voľbami, ale je potrebné ju vnímať ako celospoločenský problém, ktorého riešenie je verejným záujmom,“ upozornila Chajdiaková.
Aj súčasná situácia a rusko-ukrajinský konflikt ukazujú, že závislosť od dodávok plynu z Ruska je neudržateľná a prechod z fosílnych palív, medzi ktoré patrí aj plyn, na iné zdroje neznesie ďalší odklad. Riešeniu zmeny klímy napomáha medzinárodná spolupráca a fungujúce vlády na všetkých úrovniach inkluzívne so všetkými zainteresovanými stranami.
„Výroba elektrickej energie z fosílnych zdrojov, vrátane zemného plynu, nepatrí do energetiky budúcnosti. Politický tlak určitých krajín sa síce pretavil do skutočnosti, že zemný plyn bude aspoň dočasne v EÚ považovaný za udržateľnú investíciu, no agresia Ruskej federácie opäť premiešala karty a môže viesť k urýchleniu tejto prechodovej fázy. Pevne verím, že obmedzenie dostupnosti plynu pomôže Slovensku vydať sa po zelenšej ceste a motivuje vládu k aktívnejšej podpore obnoviteľných zdrojov. Nemusí pritom vôbec ísť len o veľké projekty, skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že cestou môžu byť samosprávy a komunity. Mnohé európske mestá si už teraz vytvárajú vlastnú stratégiu k bezemisnej a udržateľnej energetike,“ vyjadril sa Ján Karaba, riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltikého priemyslu a OZE (SAPI).
Zdroj: Slovenská klimatická iniciatíva
