Duševné choroby a nadmerný stres sú čoraz rozšírenejšie a vplývajú na náš pracovný výkon. Automatizácia a nástup umelej inteligencie môžu v mnohom pomôcť, no výzvy budúcnosti zvládnu len firmy s lojálnymi a spokojnými zamestnancami, hovorí psychológ Karol Kováč.
Spoluzakladateľ Inštitútu stresu Karol Kováč si po svojej prednáške na Talks by HB Reavis našiel čas aj na krátky rozhovor. Rozprával sa s nami o vplyve psychického a fyzického zdravia na prácu, o význame prekonávania problémov a skúšok, ale aj o tom, prečo vníma nástup každej užitočnej modernej technológie ako pozitívum.
Foto: HB Reavis
Budúcnosť práce z môjho pohľadu najviac ovplyvní to, či sa ľudia dokážu vyrovnávať so stresom a záťažou, ktorú na dennej báze v práci zažívajú. Podľa predikcií Svetovej zdravotníckej organizácie totiž už v roku 2020 bude depresia na najvyššom mieste medzi všetkými chorobami a ochoreniami na svete.
Pokiaľ sa teda ľudstvo dokáže „ustrážiť“ v určitých mantineloch, všetko by malo byť v poriadku. Ak nie, bude sa to, žiaľ, iba zhoršovať. Už dnes vidíme, aký vzrastajúci trend má počet duševných ochorení.
Z môjho pohľadu je to do veľkej miery o tom, či sa človek vie alebo nevie adaptovať. S čím sa však vo svojej praxi čoraz častejšie stretávam je fakt, že nároky kladené na zamestnancov a pracujúcich sú často vyššie ako ich reálne kapacity. Ľudia majú pocit, že bez ohľadu na to, koľko pracujú, stále toho majú viac. Výsledok je potom celkom logický. Takýto zamestnanec zväčša nevidí iné východisko ako odchod a hľadanie novej práce. Druhá vec, s ktorou sa stretávam je to, že každý človek potrebuje určitú autonómiu a rešpekt voči svojej osobe. Ak to nemá, opäť je len otázkou času, kedy z firmy odíde.
Akonáhle je človek spokojný a ocenený, ostáva a podáva v práci veľmi dobrý výkon. V súčasnosti je stav na trhu práce taký, že nepracuje len ten, kto nechce. Spokojní a lojálni zamestnanci sa tak stávajú obrovským potenciálom, na ktorom sa dá stavať a pripraviť aj na výzvy, ktoré firmy v budúcnosti čakajú.
Myslím, že určite. Je to o schopnosti prispôsobiť sa zmenám. Skúsenosti z mojej praxe však naznačujú, že to človek dokáže len v prípade, že sa stará o svoje fyzické a psychické zdravie. Ak to skutočne robí, oveľa rýchlejšie sa adaptuje a dokáže prijímať väčšie výzvy ako keď je vyčerpaný, svoj celkový stav nerieši a nepokladá za prioritu.
Pri mladých ľuďoch sa zase stretávam s tým, že rodičia ich v detstve pred všetkým možným chránili a tzv. im „razili cestičku“. No problémy a skúšky sú na to, aby ľudská psychika dozrievala. Čím viac skúšok a problémov musíme v živote sami prekonať, tým sme adaptívnejší.
Podľa mňa všetko, čo dokáže ľuďom zefektívniť robotu, a zároveň redukovať stres zamestnancov sa dá považovať za pozitívne.
Foto: HB Reavis
Karol Kováč je psychológ a spoluzakladateľ slovenského Inštitútu stresu, v ktorom od roku 2015 aktívne pôsobí. Pomáha firmám aj jednotlivcom so zvládaním stresu, osobnostným rozvojom, psychohygienou, či rozvojom manažérskych schopností. Vo svojom Talku vysvetlil rozdiely medzi rôznymi druhmi stresu, jeho najčastejšie dôsledky a publiku dal niekoľko praktických rád ako ho efektívne zvládať na dennej báze.
Zdroj: HB Reavis
