Agentúry a firemné oddelenia ľudských zdrojov zúfalo hľadajú kandidátov. Ekonomike sa darí, ale kvalifikovaných ľudí na rozšírenie podnikania a prenikanie na nové trhy je žalostne málo. Poľaviť z kritérií sa nevypláca, najmä ak si takto do tímu vpustíte toxických ľudí. Mnoho nádejných projektov, ba aj firiem už totiž pochovali všakovakí kreténi, psychopati a neangažovaní lenivci.
Výchovní poradcovia sa zhodujú, že je veľmi tenká línia medzi tým, či rodina vychováva zdravo priebojného človeka alebo grobiana a egoistu, ktorý v pracovnom živote nebude brať ohľady na iných. Takisto tenká je hranica medzi narcizmom a psychopatiou, lebo niekedy pocit nadradenosti a totálnej bezcitnosti prechádza až do dlhodobého antisociálneho a deštruktívneho správania. Väčšinou však spolupracovníkov spoľahlivo rozloží aj „obyčajný kretén“. Známy odborník na kreténov Robert Sutton tvrdí aj na základe vlastného výskumu, že kretén (asshole) sa vyznačuje aroganciou, nadutosťou, povyšovaním sa a šikanovaním. Kretén spolupracovníkov demotivuje, zvyšuje hladinu stresu a rozkladá psychickú pohodu tímu. Zamestnanci sa mu vyhýbajú aj za cenu absencie a z tímu často odchádzajú kvalitní ľudia, hoci aj na menej platené miesta u konkurencie. Ekonomické náklady na hasenie problémov s kreténmi sú vyčísliteľné, vykalkulovať celkové psychologické náklady alebo náklady stratených príležitostí je už ťažšie. A to neotvárame otázku sexuálneho obťažovania a diskriminácie žien kreténmi na pracovisku či otázku mobbingu. Menej vážny „expert na ko....v“, MUDr. Xavier Crement potvrdzuje, že kreténi milujú peniaze, moc a konflikty a často sa preto vyskytujú v obchode a finančnom a investičnom sektore.
Ilustračné foto: Pixabay.com
R. Sutton odporúča, aby sa už pri nábore HR oddelenie vyhlo prijatiu kreténov. Podobne výskumníci Paul Babiak a Robert D. Hare v knihe „Hadi v oblecích“ píšu, ako rozpoznať nebezpečnejších ľudí - psychopatov v práci – a ako s nimi „bojovať“. Priznávajú, že pre ľudí z HR je mimoriadne ťažké ak nie nemožné týchto slizkých budúcich zamestnancov spoznať už pri pohovore. Psychopati prichádzajú totiž pripravení, vyznačujú sa bohatou výrečnosťou a príjemným sebavedomým vystupovaním. Vyzerajú ako vhodní kandidáti zameraní na cieľ, ktorých nezaskočí žiadna zmena. Najmä teraz, keď je nedostatok ľudí ľahko prenikajú aj na dobre platené manažérske pozície. Pre tím však nie sú prínosom, flagrantne porušujú firemné pravidlá a kultúru a nepodávajú takmer žiadny merateľný výkon, navyše neprimerane riskujú a podvádzajú. Podľa interného prieskumu PwC z roku 2005 prišlo v 45 % ich pobočiek po celom svete k podvodnému konaniu zo strany manažmentu. Psychopati sledujú len svoje vlastné záujmy. Šikovne a úlisne získavajú informácie, náklonnosť zamestnancov s neformálnou mocou a všetko zneužívajú vo svoj prospech. Na pracovisku vytvárajú hustú a neprehľadnú spleť klamstiev, intríg a poloprávd. V kancelárii budujú dojem zaneprázdnenosti, pripisujú si cudzie zásluhy a pre dosiahnutie kariérneho postupu bez škrupúľ zmanipulujú aj nadriadených. Nezáleží im na cieľoch tímu ani organizácie, parazitujú na nich. Proti psychopatom zamestnanci zvyčajne ani po ich odhalení nebojujú. Príčinou je hlavne konformita, „nehasiť to, čo nepáli“, strach z psychopatov a z ich nadriadených, ktorí nad nimi držia ochrannú ruku. Babiak a Hare konštatujú, že „usvedčiť“ a prepustiť psychopatov je veľmi ťažké. Navyše organizáciám po prepustení psychopata v manažérskej pozícii hrozí aj to, že si poškodia reputáciu.
Vo firmách nastávajú ešte ďalšie manažérsky kolízne situácie, a síce ak sa v tíme stretne viacero kultúr a ľudia s veľkým vekovým rozdielom. Štatistiky hovoria, že takmer tretina cudzincov na Slovensku pracovala ku koncu júla 2018 v Bratislave, t.j. celkovo 18 300 cudzincov. Celkovo na Slovensku pracuje vyše 60 000 cudzincov, pričom najpočetnejšia skupina sú občania Srbska a nasledujú občania z Rumunska. Nie všetci pracujú v automobilovom priemysle a logistike, veľa cudzincov a expatov pracuje aj v administratíve. Okrem jazykovej bariéry a z toho plynúcich nedorozumení, majú aj iné kultúrne zvyky, stravovacie návyky a podobne, čo môže byť tiež potenciálnym zdrojom konfliktov, konfrontácií a bŕzd v tímovej spolupráci.
Téma vekového manažmentu bude stále aktuálna a v kanceláriách nebude výnimkou stret až piatich generácií. Ivan Košalko, Prezident Podnikateľskej aliancie Slovenska na svojom blogu uvádza: „Mnoho podnikov vo vyspelých ekonomikách si začína uvedomovať hodnotu skúseností, ktoré starší ľudia vrátane dôchodcov mnohokrát prinášajú a vyššia veková kategória začína byť v mnohých odvetviach viac oceňovaná.“ Vysokou dynamikou sa vyznačujú start-upy, ktoré sa vezú na vlne voľných finančných prostriedkov a ekonomickej konjuktúry. Vznikajú ako huby po daždi. Práve problematike stretu mladých start-uperov a vyše päťdesiatročného bývalého novinára sa venuje Dan Lyons v knihe „Na odpis“. Miestami úsmevné a miestami až absurdné zážitky ukazujú, ako vyzerá slobodná kultúra začínajúcich firiem, ktorých kancelárske budovy s mladými ľuďmi pod 25 rokov, šmykľavkami a biliardom pripomínajú skôr vysokoškolské internáty. Veková (ale aj rasová) diskriminácia je tu priam hmatateľná a kvalifikácia či pracovné skúsenosti zohrávajú sekundárnu úlohu. Prijímaní sú ľudia buď spriaznení s vedením alebo „chémiou“ start-upu, ľudia s „potenciálom“, teda často kreténi a psychopati a až nakoniec sú to ľudia s vybudovanou reputáciou ako Dan Lyons preto, že je to dobré pre PR firmy. Blízko k psychopatickému konaniu má konanie niektorých zakladateľov star-tupov a investorov, ktorí získavajú a užívajú si obrovské imanie aj na úkor zle platených zamestnancov a tisícov drobných akcionárov.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Lyons píše o zamestnancoch, ktorí sú mladí a lacní, ale zároveň aj nekompetentní a nechce sa im pracovať. Nemajú pracovné návyky a svoju lenivosť prenášajú na iných. Tieto tzv. „peer effects“ teda vplyvy konania jedných kolegov (členov skupiny) na druhých je značný a merateľný. Ak zamestnanci vidia, že kolegovia sa svojim povinnostiam vyhýbajú alebo ich nasadenie len simulujú, tak sa budú správať podobne. Existuje niekoľko štúdií, ktoré popisujú aktívnu neangažovanosť, teda stav, kedy si zamestnanci prichádzajú do kancelárie odsedieť pracovnú dobu bez toho, aby podali nejaký výkon. Koľko prípadov takejto apatie má na svedomí šikana, mobbing alebo iné pôsobenie kreténov a psychopatov je ťažké odhadnúť. Mnohé zdroje hovoria, že priam prototypom lenivosti je mladá generácia, miléniáli, no pravda je troška iná. Ako sme spomínali v úvode, výchova novej generácie v podmienkach digitálnej ekonomiky a priemyslu 4.0 je náročná. Mladých ovplyvňujú rôzne behaviorálne závislosti napr. na sociálnych sieťach, seriáloch, počítačových hrách. Ohrozuje ich nespavosť, neistota, strach zo zlyhania, vysoké pracovné nároky a zodpovednosť bez predchádzajúcich skúseností. Nečudo, že podľa portálu Mashable až o 20% miléniálov trpí depresiami, čo sa prejavuje napríklad absenciami a nízkym pracovným výkonom. Tie môžu byť zamieňané za lenivosť alebo laxný prístup k dochádzke a pracovným cieľom.
Pri prijímaní ľudí nezabúdajte, že ľudia neopúšťajú firmu, ale ľudí. Dnešná chaotická doba, ktorú charakterizujú neustále reštrukturalizácie, akvizície a fúzie, rôzne flexibilné, „fluidné“ organizačné štruktúry firiem, sú perfektnou živnou pôdou pre pôsobenie kreténov a psychopatických osobností. Zamestnanci by mali iným zamestnancom preukazovať rešpekt tak, že sa k nim budú chovať tak, ako to chcú oni.
Juraj Turzo, Kancelarie.sk
Podobné články
