Rezidenčné nehnuteľnosti v krajinách strednej Európy a v Portugalsku sú výrazne lacnejšie než v štátoch západnej Európy. Veľká Británia a Francúzsko už tradične patria medzi najdrahšie štáty Európy, kde ceny nových bytov dosahujú až 4 000 EUR za m2. V našom regióne sa ceny nových bytov pohybujú od 917 EUR za m2 v Maďarsku po 1 186 EUR za m2 v Českej republike. Vyplýva to z tretej štúdie spoločnosti Deloitte s názvom Property Index, ktorá analyzuje vývoj cien na trhu nehnuteľností a bytov v 14 európskych štátoch, Rusku a najnovšie aj v Izraeli.
V medziročnom porovnaní sa vývoj cien nehnuteľností v sledovaných krajinách výrazne líšil. Najväčší rast zaznamenali Rakúsko (7%) a Nemecko (5 %), kým v Taliansku a Španielsku ceny nehnuteľností medziročne opäť poklesli o 5 %, resp. o 13 %.
„Ceny bytov v Prahe dosahujú viac než dvojnásobok priemernej ceny v Českej republike a podobná situácia je aj v Hamburgu, Londýne a Paríži. Ceny nových rezidenčných nehnuteľností v Prahe sú o 750 EUR za m2 vyššie ako vo Varšave a sú porovnateľné napríklad s Madridom v Španielsku, kde za posledných pár rokov rezidenčný trh zaznamenal výrazný pokles,“ uviedla Diana Rádl Rogerová, partnerka spoločnosti Deloitte zodpovedná za odvetvie nehnuteľností v strednej Európe. Bavorský Mníchov, ktorý je najdrahším nemeckým mestom z hľadiska nákupu nehnuteľností, dosiahol v roku 2013 priemernú cenu vo výške 5 600 EUR za m2. Spolu s Moskvou, kde je cena nového bytu 4 200 EUR za m2, prevyšujú priemerné ceny vo svojich krajinách viac než trojnásobne.
Najdrahšími mestami Európy ostávajú Londýn a Paríž. Priemerná cena pri kúpe bytu v okolí centra Londýna predstavuje vyše 10 000 EUR za m2. V Paríži dosiahli priemerné trhové ceny starších bytov 8 140 EUR za m2. Na opačnom konci spektra sa umiestnili Budapešť, Lisabon a Varšava – s cenami 1 140 EUR za m2 v Budapešti, 1 640 EUR za m2 v Lisabone a 1 704 EUR za m2 vo Varšave predstavovali vlani najlacnejšie hlavné mestá.
Vo väčšine porovnávaných krajín sú ceny starších bytov nižšie ako ceny novostavieb. Rozdiel dosahuje napríklad v Maďarsku až 49 %. Opačne je tomu len v Portugalsku, kde sú ceny starších bytov vyššie o 17 % a vo Veľkej Británii, kde tento rozdiel predstavuje 6 %. Najväčší medziročný pokles cien spomedzi sledovaných krajín zaznamenal Madrid (-23 %), Rím a Budapešť (obe mestá -5 %). Na druhej strane k najväčšiemu medziročnému nárastu došlo vo Viedni (+9 %), Kodani (+8 %) a v Berlíne (+7 %). Jeruzalem v Izraeli bol špecifický tým, že vykazoval najväčšie medziročné tempo rastu cien novostavieb (+10 %).
„Dostupnosť vlastného bývania sa v sledovaných krajinách značne líši. Kým v Dánsku potrebujete len 2,1 násobok priemerného ročného príjmu, aby ste si mohli kúpiť nový byt, v Českej republike je to 7,2 násobok a podobne je tomu aj v Poľsku a Maďarsku, kde potrebujete 7,4 násobok. Ak si chcete kúpiť nový byt v Izraeli, musíte počítať s tým, že musíte našetriť 12 ročných platov,“ doplnil Petr Hána, manažér spoločnosti Deloitte pre oblasť nehnuteľností a stavebníctva.
Dôležitým ukazovateľom rezidenčného trhu je aj zadlženosť bytového fondu. Priemer EÚ v roku 2013 predstavoval 52 %; hodnoty pre jednotlivé krajiny sa však značne líšili. Krajinou s najnižšou zadlženosťou je Rusko (3 %), po ktorom nasledujú Česká republika (14 %), Poľsko (20 %) a Maďarsko (21 %). Najvyššie hodnoty zadlženosti nad 100 % zaznamenali tradične stabilné a nasýtené rezidenčné trhy Holandska a Dánska, ktoré zároveň ponúkajú dobre fungujúce hypotekárne trhy.
V roku 2013 sa priemerná veľkosť bytového fondu v EÚ mierne zvýšila na takmer 476 bytov na 1 000 obyvateľov. Najväčším bytovým fondom spomedzi porovnávaných krajín sa pýši Španielsko (18 % nad priemerom EÚ), naopak najnižší bytový fond má Poľsko (25 % pod priemerom EÚ). Ak do porovnania zahrnieme bytový fond mimo Európy, najnižšiu hodnotu dosahuje Izrael, kde však prebieha rozsiahla bytová výstavba (počet dokončených bytov na 1 000 obyvateľov v roku 2013 takmer dvojnásobne prekročil priemer EÚ). Veľká intenzita bytovej výstavby je typická aj pre Poľsko, kde prekročila priemer EÚ o viac než 50 %.
Krajinou s najväčším objemom bytovej výstavby v roku 2013 bolo Rusko (6,5 dokončených bytov na 1 000 obyvateľov). Medzi európskymi krajinami má najrozsiahlejšiu bytovú výstavbu Francúzsko (5 dokončených bytov na 1 000 obyvateľov), po ktorom tesne nasleduje Rakúsko (4,7 dokončených bytov na 1 000 obyvateľov). V Španielsku, ktoré má najväčší bytový fond, pokračoval pokles bytovej výstavby a jej objem bol o 45 % nižší než priemer EÚ. Najmenšiu aktivitu vo výstavbe bytov v roku 2013 zaznamenalo Maďarsko (0,7 dokončených bytov na 1 000 obyvateľov), čo je takmer tretina (29 %) dokončených bytov v porovnaní s priemerom EÚ.
Zdroj: Deloitte, Ilustračné foto: Dreamstime.com
