V provokatívnej knihe Dying for a Paycheck (Umieranie za výplatu) autor tvrdí, že dlhá pracovná doba, nevyvážený balans medzi rodinou a prácou, sú pre zamestnancov toxické a majú nepriaznivý vplyv na výkonnosť spoločností. Profesor zo Stanfordskej univerzity J. Pfeffer tvrdí, že humánna udržateľnosť by mala byť pre firmy rovnako dôležitá ako udržateľnosť životného prostredia.
V jednom prieskume až 61% zamestnancov uviedlo, že stres na pracovisku viedol k ochoreniu a 7% sa priznalo, že muselo byť hospitalizovaných. Stres v zamestnaní stojí zamestnávateľov v USA viac ako 300 miliárd dolárov ročne a každý rok môže spôsobiť viac ako 120 000 úmrtí. V Číne môže zomrieť na prepracovanie až 1 milión ľudí ročne. Ľudia doslova zomierajú za výplatnú pásku.
Nemusíte ani robiť fyzicky nebezpečnú prácu, aby vám vaše pracovisko či kancelária ničili zdravie, alebo doslova ohrozovali život. Stačí sa opýtať istého finančného manažéra, ktorého obrovské pracovné zaťaženie a časté nočné popíjanie s klientami a zamestnancami viedlo k závislosti od alkoholu a drog. Alebo sa spýtajte reportéra, ktorého snaha o získanie príbehu vyústila do nárastu hmotnosti o 27 kg, pretože nemal dostatok času na správne stravovanie alebo cvičenie. Alebo marketingového špecialistu, ktorý si nechal predpísať antidepresíva už týždeň po nástupe do novej práce.
Organizácie umožňujú zavádzať také manažérske postupy, ktoré doslova zabíjajú zamestnancov, hoci ich prvotným zmyslom je zvýšenie produktivity, na konci dňa je to riešenie prehra – prehra (lose-lose) pre obe strany. Pfeffer skúma celý rad dôležitých tém vrátane prepúšťania, zdravotného poistenia, vyváženia pracovného a rodinného života, pracovnej doby, mieru samostatnosti zamestnaní a aj to, prečo ľudia zostávajú v toxickom prostredí. Zároveň prináša aj riešenia, ktoré môžu slúžiť na zlepšenie pohody na pracovisku.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Enormné percento nákladov na zdravotnú starostlivosť v rozvinutých krajinách, a najmä v USA (niektoré odhady hovoria, že až 75 %), tvoria náklady na liečenie chronických chorôb - napríklad cukrovky, kardiovaskulárnych ochorení a chorôb tráviaceho traktu. Existuje obrovské množstvo epidemiologickej literatúry, ktorá naznačuje, že spomenuté choroby a nesprávne návyky týkajúce sa zdravia, ako sú prejedanie sa, nedostatočné stravovanie a zneužívanie drog a alkoholu - pochádzajú zo stresu. Zároveň sa množia údaje, ktoré naznačujú, že najväčším zdrojom stresu je pracovisko.
Angažovanosť zamestnancov je podľa prieskumu spoločnosti Gallup veľmi nízka. Naopak vysoká je nedôvera voči vedeniu a manažmentu (Indexu dôvery - Edelman trust index). Spokojnosť s prácou je podľa Conference Board nízka a neustále klesá. Rastie rozvratná tzv. gig ekonomika (napr. Uber, AirBnB,...), ktoré narúšajú bežné biznis modely, rastie ekonomická neistota a rast miezd celkovo stagnuje. Podľa prieskumov Kaiser Foundation v USA sa zdravotné poistenie platené zamestnávateľom vzťahuje na menej ľudí ako v minulosti. A prekvapivo vysoké percento ľudí, dokonca aj tých, na ktorých sa vzťahuje poistenie, tvrdí, že sa vzdávajú liečby a liekov z dôvodu vysokých nákladov. Z pracovísk a kancelárií vzniká akési nehumánne miesto.
Profesor Pfeffer uvádza pojem, ktorý použila profesorka Nuria Chinchilla pôsobiaca na IESE Business School - sociálne znečistenie (social pollution). Pracovné hodiny, ktoré spoločnosti požadujú odpracovať od svojich zamestnancov, spôsobujú rozpad manželstiev, sťaženie výchovy detí a všeobecné narušenie rodinného života. A rodina je dôležitým zdrojom sociálnej podpory. Spoločnosti by sa mali starať nielen o to, ako vyzerajú kancelárie alebo pracovné prostredie, ale aj o to, čo môžu zlepšiť v sociálnom prostredí (social environment).
Dnes si už firmy nemôžu dovoliť správať sa k životnému prostrediu ako kedysi. Všetky deklarujú masívne programy na podporu udržateľnosti, znižovania odpadu, mnohé obchody vylistovali jednorazové plasty, bojujú proti plytvaniu potravinami, kancelárske budovy využívajú zelené zdroje energie a podobe. Vypúšťanie chemikálii do vody alebo toxického dymu do vzduchu sa rovná ekonomickému harakiri. Nikto nechce v takýchto firmách pracovať a ani od nich kupovať produkty. Na druhej strane znižovanie stavov a tzv. zoštíhľovanie ľudských zdrojov je spoločnosoťu stále tolerované ako pozitívna aktivita. Napriek tomu, že každé prepúšťanie napácha sociálne škody.
Ľudské zdroje vo firme nie sú stroje ani softvér. Sú to ľudské bytosti, so svojimi potrebami a požiadavkami. Ide o uhol pohľadu: zatiaľ čo zvieratá na pokraji vyhynutia sa nemôžu brániť, a teda budia emócie a prirodzený záujem ľudí pomáhať a chrániť, zamestnanci sú bytosti zodpovedné za svoj vlastný blahobyt. Ľudia si napríklad môžu nájsť inú prácu, sami zmeniť prostredie. Lenže to sa ľahšie povie, ako urobí. Jedným z faktorov je psychologická dynamika. Hľadanie práce je práca sama o sebe. Ak je človek fyzicky alebo psychicky vyčerpaný denno-denným stresom z kancelárie, nebudete mať kapacitu dať výpoveď a hľadať si inú prácu. Mnohé firmy – najmä v USA – sú nastavené na úspech a nikto nechce ukázať, že je najslabším článkom tímu, málokto ukáže slabosť či vyčerpanie. Práca do vyčerpania sa stala normou. A to je choré. Nazeranie na kultúru na pracoviskách sa musí zmeniť. Často sú však prekážkou legislatíva a firemná politika. Je potrebné vytvoriť aj právny precedens a donútiť spoločnosti, aby prestali vytvárať a podporovať toxické pracovné prostredie. Pritom napríklad prítomnizmus (presenteeism), teda skutočnosť, že človek je prítomný v práci, ale nepodáva žiaden výkon, je ekonomicky vyčísliteľný. Keď špičkoví odborníci odchádzajú zo zamestnania kvôli stresu, firme vznikajú obrovské náklady.
Kniha Dying for Paycheck je akýsi manifest sociálneho hnutia zameraného na humánnu udržateľnosť (human sustainability). Profesor Pfeffer objasňuje, že prostredie, v ktorom pracujeme, je rovnako dôležité ako prostredie, v ktorom žijeme. Pracovné prostredie v Spojených štátoch je piatou hlavnou príčinou smrti! Mali by sme sa preto starať o psychické a fyzické zdravie ľudí, nielen o efektivitu a zisky.
Kancelarie.sk, Zdroj: Stanford.edu
