Medzinárodný deň žien alebo International Women’s Day každoročne pripadá na 8. marec a oslavuje sa po celom svete. Tento medzinárodne uznávaný sviatok zaviedla OSN k výročiu štrajku 40 - tich tisícok krajčírok z New Yorku v roku 1908, ktoré bojovali za zrušenie desaťhodinového pracovného času, proti nízkym platom či zlým pracovným podmienkam. Aké je dnes postavenie žien oproti mužom (nielen) na trhu práce? V aktuálnej analýze sa Eva Sadovská, analytička WOOD & Company, pozrela na to, aké sú rozdiely v platoch či v nezamestnanosti, koľko žien na Slovensku podniká, ale aj na to, aké sú Slovenky investorky. Analýza vychádza z dát Štatistického úradu SR, Eurostatu a Indexu investičnej gramotnosti.
Na Slovensku je priemerná mzda ženy o – 17,8 % (t. j. o - 274 eur) nižšia ako u muža. Vyplynulo to z údajov Štatistického úradu SR za rok 2021. Za posledných 10 rokov sa tento rozdiel znížil iba minimálne, nakoľko v roku 2011 zarábali ženy o – 24,2 % menej ako muži. Jedným z dôvodov je kratšia pracovná doba a s ňou súviciaca nižšia suma na výplatnej páske, ktorá sa týka viac žien ako mužov. Na podobne veľké platové nerovnosti ale upozorňuje aj Eurostat, ktorý porovnáva priemerné zárobky za hodinu. Podľa týchto dát je rozdiel medzi mzdami mužov a žien takmer sedemnásť percent, čo je v rámci EÚ piaty najvýraznejší rozdiel.
Najvýraznejší rozdiel medzi platmi mužov a žien (a to vyše dvadsaťdva percentný) je vo veku 35 – 44 rokov. Ženy totiž v určitom veku opúšťajú trh práce v súvislosti s materskou či rodičovskou dovolenkou a to na niekoľko rokov. K prehlbovaniu platových rozdielov začína dochádzať práve po ich návrate do pracovného života a tieto výraznejšie rozdiely pretrvávajú ešte niekoľko rokov.
Ilustračné foto: LinkedIn Sales Solutions / Unsplash.com
Ženy zároveň pracujú v slabšie platených odvetviach či povolaniach a aj vedúce pozície sú obsadzované viac mužmi ako ženami. V prípade niektorých zamestnaní je rozdiel medzi platmi mužov a žien čiastočne opodstatnený. Ide napríklad o robotnícke profesie, v ktorých muži vykonávajú fyzicky náročnejšiu prácu. Avšak vo väčšine pracovných pozícií neexistuje žiadny takýto dôvod a ženy v nich aj napriek tomu zarábajú menej ako muži aj o desiatky percent. Pri pohľade na jednotlivé odvetvia sú najvýraznejšie rozdiely evidované vo finančných a poisťovacích službách. V tomto odvetví je priemerná mzda ženy až o – 34,7 % nižšia ako u muža. V oblasti informácií a komunikácie ženy zarábajú o – 28,6 % menej ako muži. Naopak, takmer žiadny platový rozdiel nebol evidovaný v oblasti dodávky vody a kanalizácie. Aj v administratívnych službách zarábali ženy menej ako muži iba o – 1,2 %.
Evidovaná miera nezamestnanosti u žien dosiahla v závere roka 2022 úroveň 7,04 %. V prípade mužov predstavovala 4,94 %. Vyplynulo to z údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR). Vyššia miera nezamestnanosti u ženskej populácii je dlhodobý jav. Pandémia alebo akákoľvek iná kríza tento fakt ešte viac podčiarkli. Len pre zaujímavosť, od februára 2020 (tesne pred vypuknutím pandémie) do apríla 2021 (vrchol miery nezamestnanosti počas pandémie) sa nezamestnanosť zvýšila o niečo výraznejšie u Sloveniek (z 5,85 % na 9,17 %) ako u Slovákov (zo 4,37 % na 7,01 %).
Pri otázkach rodových rozdielov sa pozornosť upriamuje na zamestnankyne, už menej na ženy - podnikateľky. Podľa najaktuálnejších údajov Eurostatu bolo pritom v roku 2021 na Slovensku 102,8 tisíc samostatne zárobkovo činných žien. Ich počet sa však oproti predchádzajúcim rokom znížil, nakoľko v roku 2017 Eurostat vykazoval ich počet na úrovni 118,8 tisíc. V prípade samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) – žien prevládajú živnostníčky z oblasti predaja a služieb, ktoré Eurostat eviduje v počte 40,4 tisíc. Podnikanie je ale aj naďalej takpovediac doménou mužov. V roku 2021 predstavoval počet SZČO z radov mužov 277,3 tisíc, čo bol najvyšší počet za posledných 10 rokov.
Nielen v súvislosti s rekordne vysokou infláciou sa stále intenzívnejšie hovorí o investovaní ako o prevencii pred stratou hodnoty úspor. Napriek lepšej finančnej situácii mužov, investovanie patrí aj do sveta žien. Vďaka nemu si Slovenky môžu podstatne vylepšiť svoju finančnú budúcnosť. Pravdou však je, že gramotnosť a sebavedomie v otázkach investícií sú u žien nižšie.
Potvrdzujú to aj výsledky Indexu investičnej gramotnosti (IIG), ktorý na Slovensku realizovala investičná platforma Portu spolu s výskumnou agentúrou IPSOS v závere roka 2022 (na vzorke 1 050 obyvateľov vo veku 18 až 65 rokov). Podľa prieskumu si až 70,6 % Sloveniek v otázkach investovania neverí. V prípade mužov je podiel nižší - na úrovni 52,3 %.
Najväčší nedostatok znalostí majú Slovenky (ale aj Slováci) v 5 kľúčových oblastiach:
• Nepoznajú rozdiel medzi investovaním a sporením
• Pomerne často si neuvedomujú, že výnosy pri investovaní nie sú zaručené
• Mylné očakávanie, že ak v minulosti výnosy rástli, bude to tak aj naďalej
• Problémy s počítaním percent
• Nedostatky v téme zloženého úročenia
Zdroj: Index investičnej gramotnosti
Zdroj: WOOD&Company
Napriek tomu, že investičná gramotnosť a sebavedomie sú u žien nižšie ako u mužov, potenciál stať sa úspešnými investorkami rozhodne majú. Pre ženy ako investorky je typická zodpovednosť, trpezlivosť, opatrnosť a istota, čo ich predurčuje investovať do dlhodobých investičných nástrojov, často s nižším, ale stabilnejším a dlhodobým výnosom. Za investíciou hľadajú väčší zmysel a nielen vidinu zarobiť. Potrebujú mať plán a cieľ a v otázke investičných možností sú ochotnejšie nechať si poradiť od odborníkov. U žien je tak potenciál lepšej diverzifikácie portfólia a teda aj rizika ako u mužov. Investorky oproti investorom uprednostňujú viac fondy ako akcie a zotrvávajú v nich dlhšie. Na druhej strane, strach z rizika ich v niektorých prípadoch od investovania úplne a hlavne zbytočne odradí.
