Parlament by mal v tomto týždni opätovne diskutovať o balíku stavebnej legislatívy – konkrétne o zákone o výstavbe a zákone o územnom plánovaní. Poslanecký klub Sme rodina sa vyjadril, že nepodporí súdnu mapu, pokiaľ by neprešli zmeny stavebných zákonov. Najväčšie profesionálne záujmové združenie pre sektor budov na Slovensku – platforma Budovy pre budúcnosť tvrdí, že návrhy zmien stavebnej legislatívy boli do NR SR predložené v nedostatočnej kvalite a obáva sa, že spájanie hlasovaní, ako ich naznačuje Sme rodina, neumožní dostatočnú diskusiu o návrhoch stavebnej legislatívy. V spoluprácu s advokátskou kanceláriou Poláček and partners vypracovala takmer 90 stranový dokument návrhov, ako oba zákony vylepšiť. Za kľúčové považuje neznižovať nároky na projektovanie a povoľovanie tzv. jednoduchých stavieb.
Ilustračné foto: LEANDRO AGUILAR / Pixabay.com
„Naše pripomienky smerujú k troch hlavným problémom, ktoré sme v predložených návrhoch identifikovali. Považujeme za dôležité, aby sa tieto návrhy zapracovali. V opačnom prípade nemusia zákony znamenať zmenu k lepšiemu, ale práve naopak,“ informovala Katarína Nikodemová, riaditeľka platformy Budovy pre budúcnosť (BPB). Za najväčší problém BPB považuje, že nová legislatíva by umožnila nezodpovedné zníženie nárokov na projektovanie a povoľovanie tzv. jednoduchých stavieb, vrátane budov na bývanie a nebytových budov s podlahovou plochou až do 300 metrov štvorcových. „Takéto budovy sú z hľadiska komplexnosti projektovania a vplyvov na užívateľov a životné prostredie rovnako náročné, ako budovy s väčšou podlahovou plochou,“ doplnila Nikodemová.
„Do novej definície jednoduchých stavieb spadajú takmer všetky nové rodinné domy, ktorých sa ročne postaví viac ako 10 tisíc. Komplexnosť navrhovania bytových aj nebytových budov je nezávislá od ich veľkosti. Pri zvyšujúcich sa požiadavkách na budovy, ktoré zahŕňajú oveľa komplexnejšie a komplikovanejšie technologické prístupy je dnes nutné výrazne navýšenie odborných schopností pre správny návrh aj samotnú realizáciou než tomu bolo v minulosti. Nevidíme preto dôvod na takéto zjednodušovanie na úkor kvalitatívnych vlastností budov,“ vysvetľuje Richard Paksi, analytik platformy.
Platforma tiež považujeme za nutné, aby legislatíva jasne definovala spresnenie kritérií povoľovania a kolaudovania stavieb tak, aby nestačilo splniť podmienky formálne (napr. predložiť energetický certifikát), ale najmä materiálne (tzn. certifikát s požadovanou energetickou triedou). Navrhuje tiež, aby mestá a obce dostali potrebné kompetencie na urýchlenie prechodu ku kvalitnejším budovám pripraveným na klimatické zmeny na svojom území a aby na tento účel mohli stanoviť stavebnotechnické požiadavky nad rámec všeobecne záväzných právnych predpisov. „Myslíme si, že koalícia by v tejto téme nemala konať unáhlene. Ide o zákony, na ktoré stavebný sektor čakal desiatky rokov. Ak chceme stavebný sektor posilniť, neschvaľujme zákony, ktoré majú rezervy,“ uzavrela Nikodemová.
Zdroj: Budovy pre budúcnosť
