Ľudia trávia 90 % svojho času v interiéri a veľa z tohto času v kancelárii: v priemere 47 hodín týždenne. Od osvetlenia cez akustiku až po skutočnosť, koľko času denne strávime sedením, môžu mať skúsenosti zamestnancov na pracovisku vplyv na ich duševnú a fyzickú pohodu. Dokonca aj po odchode z kancelárie.
Dobrou správou je, že existujú dizajnové návrhy, ktoré dokážu prispieť k zdraviu a pohode v práci a zmierniť negatívne dôsledky stresu. Podľa výsledkov výskumu zo Standfordskej univerzity sú účinky stresu na pracovisku porovnateľné s účinkami pasívneho fajčenia. Dlhé pracovné dni a krátke termíny dodania prispievajú k dlhodobému zvýšenému riziku kardiovaskulárnych ochorení spolu s depresiou, úzkosťou a krátkodobými stratami produktivity v práci alebo doma.
Potenciálni klienti nových návrhov to berú na vedomie. Takmer polovica amerických firiem investuje do úprav na pracovisku na zmiernenie stresu. WELL Building Standard a iné rozvíjajúce sa nástroje a štandardy pomáhajú architektom navrhnúť priestory, ktoré znižujú stres a zvyšujú fyzickú aj psychickú pohodu. Nižšie uvádzame tri bežné stresujúce faktory na pracovisku a šesť - na dôkazoch založených stratégií, ktoré dokážu pomôcť klientom znížiť náklady a podporiť zdravie svojich zamestnancov.
Ilustrácia: Michael Kirkham
K dobrému zdraviu prispieva aj primerané osvetlenie. Umožňuje nám vidieť farby, vnímať priestor a s ľahkosťou sa sústrediť na riešenie úloh. Kvalita svetla na pracovisku – slnečná aj umelá – je veľmi dôležitá. Rozptýlené svetlo z okolia alebo jasné denné svetlo vám môžu zlepšiť náladu, zatiaľ čo príliš ostré alebo nerovnomerné svetlo môže viesť k únave alebo problémom so zrakom.
Nie vždy si uvedomujeme, ako vplýva svetlo na zdravie ľudí. Zvýšené riziko rakoviny prsníka a prostaty priamo súvisí s nadmerným vystavovaním sa slnečnému žiareniu. Práve preto je dôležité, aby pracovné prostredie umožňovalo využívanie denného svetla a poskytovalo taký systém osvetlenia, ktorý zohľadňuje cirkadiálny rytmus a redukuje zdroje osvetlenia a zrakové nepohodlie svojich zamestnancov.
1. Architekti dokážu znížiť účinky stresu, ktoré spôsobujú oslnenie a nadmerný jas – prostredníctvom strategického nastavenia veľkosti okien, montáže otváracích mechanizmov okien aj na výškových budovách a pomocou elektrochromického tieňovaného skla.
2. Architekti využívajú rôzne modely osvetlenia a iné technológie na zabezpečenie primeranej úrovne ekvivalentného melanopického luxu - parametra, ktorý vyjadruje dopad svetla na cirkadiánne rytmy - na pracoviskách počas dňa, čím zabezpečia svojim zamestnancom lepší odpočinok v noci.
Ilustrácia: Michael Kirkham
Hlavným zdrojom rozptýlenia a nespokojnosti na pracovisku je hluk v kancelárii. Podľa výskumov Kalifornskej univerzity Irvine je dnešný zamestnanec v kancelárii vyrušený každé tri minúty. Tieto vyrušenia zvyšujú náklady na zamestnancov: vyrušení pracovníci potrebujú vyvinúť vyššie úsilie na dokončenie svojich pracovných úloh, keďže sú vystavení väčšiemu stresu.
Aj keď je lákavé počúvať pri práci Bachove violončelo so slúchadlami na ušiach, dlhodobé vystavenie sa tejto situácii môže spôsobiť trvalé poškodenie sluchu bez dosiahnutia podstatného zvýšenia produktivity.
3. Architekti dokážu pre svojich klientov vytvoriť množstvo “tichých” a “hlučných” zón, aby im umožnili voľnosť prejavu v skupinkách aj pri súkromnom rozhovore – je to prioritný záujem pracovníkov v kancelárii – bez narušenia spolupráce. Prvým dôležitým krokom je identifikácia a zníženie hluku, ktorý vychádza z mechanických systémov a kancelárskych zariadení.
4. Na zníženie nežiaduceho šumenia dokážu architekti do svojich projektov začleniť absorpčné povrchy. K moderným protihlukovým riešeniam patria napríklad stenové panely, stropné tlmiče hluku a iné povrchové úpravy.
Ilustrácia: Michael Kirkham
Optimálna izbová teplota výrazne ovplyvňuje pocit pohodlia a náš pracovný výkon. Každý z nás však môže mať ohľadom izbovej teploty iné požiadavky. Napriek tomu sú mnohé pracoviská optimalizované pre mužov v strednom veku, ktorí pracujú v oblekoch.
Pohodlie, produktivitu a stres ovplyvňujú vlhkosť vzduchu, prievan, správne fungujúci metabolizmus či vhodné oblečenie. Ak je v miestnosti príliš teplo, pracovníci môžu mať bolesti hlavy, podráždené oči a hrdlo, potia sa, alebo nie sú schopní sústrediť sa na svoju prácu. Naopak, ak je tam príliš chladno, často vyjadrujú svoju nevôľu.
5. Či už architekti navrhujú mechanicky alebo prirodzene vetrané priestory, môžu spolupracovať so stavebnými inžiniermi na tom, aby dosiahli rovnováhu medzi osobným komfortom pracovníkov a efektívnosťou spotreby energie a podporili schopnosť spoločnosti dosiahnuť vyšší zisk.
6. Architekti dokážu v rámci budovy navrhnúť priestory s termálnymi prechodmi a možnosťou osobných nastavení ovládacích prvkov tak, aby umožnili pracovníkom nájsť priestor, ktorý vyhovuje ich preferenciám.
Autor: redakcia, Pôvodný autor: Matt Welker, Zdroj: AIA Architect
Podobné články
