Nedávno som si dopisovala s profesorom ekonómie na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme, Eyalom Winterom. Vo svojej vynikajúcej knihe, "Pocit bystrého premýšľania: Prečo sú emócie racionálnejšie, než si myslíme", sa Eyal pýta túto otázku: “Ak sú naše emócie také deštruktívne a nespoľahlivé, prečo nám ich tu evolúcia nechala? Odpoveď je, že hoci sa vďaka nim nemusíme správať úplne logicky, naše emócie nás často vedú k lepším, bezpečnejším a optimálnym výsledkom. Stretnete sa s emočnou logikou v emóciách a s emóciami v logike.”
Súčasťou tohto javu, ktorý sa týka najmä manažérov, je to, čo Eyal nazýva “vplyv kolegov.” (peer effects) Zamestnanci sa vyhnú tomu, aby do svojej práce dali všetko svoje úsilie, ak vedia alebo veria, že ich kolegovia sa svojim povinnostiam vyhýbajú alebo nemajú stopercentné pracovné nasadenie. Naopak, ak zamestnanci na vlastné oči vidia, že ich kolegovia v kancelárii, v supermarkee alebo n stavbe vyvinú úsilie navyše, budú motivovaní k tomu, aby konali rovnako. Takže odpoveď na hlavnú otázku v tomto príspevku je áno, jeden lenivý zamestnanec môže a zničí produktivitu celého vášho tímu, a preto sa musíte aktívne zapojiť do strategického zostavenia tímu. Tu sú dva príklady z ekonomickej literatúry, ktoré dokazujú, že Eyal má pravdu.
Ilustračné foto: Freepik.com
Taliansko, viac než ktorákoľvek iná krajina Európskej únie, sa vyznačuje extrémnymi kultúrnymi rozdielmi v rôznych zemepisných oblastiach, najmä medzi severom a juhom krajiny.
Dvaja talianski vedci, Ichino a Maggi, študovali databázu, ktorá obsahovala informácie o správaní tisícov zamestnancov v jednej z najväčších talianskych bánk. Zozbierané údaje o každom zamestnancovi obsahovali podrobné informácie o tom, koľkokrát zamestnanec prišiel do kancelárie neskoro alebo sa tam vôbec neukázal, povýšenia v hierarchii banky a zmeny pracovných pozícií z jednej pobočky do druhej. Pomocou týchto informácií bolo možné identifikovať zamestnancov bánk, ktorí sa presťahovali zo severu na juh (alebo naopak), aby pracovali na inej pobočke banky.
Ichino and Maggi zistili, že zamestnanci bánk, ktorí sa presťahovali zo severného Milána do južného Neapola prejavili extrémne zmeny v pracovnej disciplíne. Akonáhle boli v Neapole, chodili do práce neskoro a vymeškali oveľa viac pracovných dní. Vzhľadom na to, že jediný prijateľný dôvod na vymeškanie práce v banke je potvrdenie o práceneschopnosti od lekára, človek by mohol predpokladať, že presťahovanie sa z jedného miesta na druhé viedol k zhoršeniu zdravia týchto zamestnancov, ale vedci zistili, že zamestnanci, ktorí prišli z Neapola do Milána tiež vykazovali iné vzorce správania. V tomto prípade to však bol nižší počet vymeškaných pracovných dní a menej prípadov neskorého príchodu do práce.
Ďalšia analýza tejto databázy dokázala, že jediným rozumným vysvetlením týchto zmien v správaní sa je fenomén vplyvu kolegov. Zamestnanci presunutí z Milána do Neapolu sa rýchlo dozvedeli, že ich kolegovia v Neapole majú slabšiu pracovnú disciplínu než je tá, na ktorú boli zvyknutí v Miláne. To znížilo ich interné stimuly a motiváciu na udržanie si vysokých štandardov pracovnej disciplíny.
Naopak, zamestnanci presunutí z Neapola do Milána sa naučili (hoci očividne nie tak rýchlo ako tí, ktorí sa presťahovali opačným smerom), že ich nové prostredie bolo prostredím, v ktorom ich kolegovia investovali do svojej práce viac času a energie. Samozrejme, že im to bolo nepríjemné, ale napriek tomu ich to motivovalo, aby akceptovali pracovnú disciplínu svojho okolia.
Dvaja výskumníci z Berkeley, Mas a Moretti, skúmali efekt vplyvu kolegov medzi pracovníkmi v pokladniciach vo veľkom americkom supermarkete. Mnoho pracovných činností, ktoré vykonávajú pracovníci pri pokladniach sa bežne zaznamenáva v databázach (napríklad presný čas skenovania jednotlivých položiek nákupu pri každej pokladni, ako aj počet a typy položiek, ktoré zákazník do pokladne priniesol).
Vďaka týmto údajom dokázali Mas a Moretti odhadnúť efektívnosť práce každého pracovníka z hľadiska naskenovaného počtu položiek počas stanoveného časového obdobia. Zistili, že keď jeden pracovník ukončil svoju pracovnú zmenu a bol nahradený iným pracovníkom, táto výmena ovplyvnila všetkých pracovníkov, ktorí boli v dostatočnej blízkosti na to, aby ho videli. Ak bol pracovník, ktorý začal novú pracovnú zmenu efektívnejší než ten, ktorého práve nahradil, všetci pracovníci v okolitých pokladniach zvýšili tempo svojej práce. Ale ak bol nový pracovník pomalší, ostatní tiež svoje tempo spomalili.
Výsledky týchto výskumných štúdií dokazujú, že pracovné prostredie - vrátane toho kancelárskeho - výrazne vplýva na individuálne úsilie. Motivácia každého človeka na to, aby pracoval usilovnejšie sa zvyšuje, ak tí, ktorí pracujú vôkol neho tiež pracujú usilovne. Ale ak je čo i len jeden človek lenivý, ostatní členovia tímu budú tiež. Preto je nevyhnutné, aby manažéri povzbudzovali vysoko výkonných pracovníkov a dávali ich ostatným členom tímu za príklad, a neumožnili tak členom tímu s nízkym výkonom zostať vo firme len preto, že si zvolili ľahšiu cestu.
Autor: Redakcia Kancelarie.sk, Ilustračné foto: Freepik.com, Pôvodný autor: Alexandra Levit, Zdroj: Quickbase.com
Podobné články
