S vypuknutím konfliktu na Ukrajine panovali viaceré negatívne predpoklady a obavy, tie sa však nenaplnili. Ako vyzerá aktuálny pracovný trh - čo sa nepotvrdilo, v čom začína Slovensko výrazne zaostávať a aké to bude mať dopady na celý náš trh a ekonomiku?
Pár týždňov po začatí vojnového konfliktu na Ukrajine vzrastali obavy Slovákov, ktoré sa týkali straty pracovných miest. Tie mali obsadiť práve odídenci z Ukrajiny. Tieto nepodložené predpoklady sa ukázali ako zbytočné. V aktuálnej situácii, ktorá panuje na slovenskom pracovnom trhu, sa ukazuje, že najväčšou úlohou slovenskej vlády aj zamestnávateľov v záujme hospodárskeho rastu Slovenska by mala byť snaha osloviť ukrajinských, no tiež iných zahraničných pracovníkov a získať ich pre trvalý pobyt na Slovensku.
Ilustračné foto: Gerd Altmann z Pixabay.com
Ako ukazujú aktuálne prieskumy z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, na Slovensku sú už dlhodobo neobsadené tisíce pracovných pozícií. Počet voľných pracovných miest bol v januári 2023 viac ako 81 000, najviac v Bratislavskom kraji (28 220 miest), najmenej v Prešovskom kraji (2 761 miest). Pozícií vhodných podľa MPSVaR SR na obsadenie cudzincami bolo viac ako 32-tisíc.
Ide predovšetkým o miesta s nižšou úrovňou kvalifikácie, kde nie je prekážkou jazyková bariéra. Ide napríklad o pozície operátorov, montérov strojov a zariadení či pomocných pracovníkov v skladoch, výrobe, v službách a obchode – teda predavačov, kuchárov, opatrovateľov, čašníkov a podobne.
„Dá sa povedať, že príchod ukrajinských pracovníkov mal na slovenský pracovný trh pozitívny vplyv. Obsadili najmä pozície, o ktoré dlhodobo nebol zo strany Slovákov záujem – či už z hľadiska malej atraktivity alebo nedostatočnej finančnej odmeny. Ukrajinci sa môžu uplatniť najmä vo výrobe a logistike, pracovníci chýbajú aj v zdravotníctve, gastrosektore, automotive či elektrotechnickom a strojárskom priemysle,“ vysvetľuje Ladislav Hanudeľ, sourcing manažér personálnej agentúry Grafton.
Príchod ukrajinských pracovníkov nemal ani zásadnejší vplyv na vývoj miezd či poskytovanie benefitov. Tieto obavy mali predovšetkým domáci zamestnanci, ktorí predpokladali, že zamestnávatelia slovenských pracovníkov prepustia a namiesto nich prijmú lacnejších Ukrajincov.
Tento mýtus vyvracia aj odborník z Graftonu: „Slovenskí zamestnávatelia stále preferujú domácich zamestnancov, ale keď pozície nemôžu obsadiť, musia siahnuť po zahraničných kandidátoch, aby nenarušili plynulosť svojej výroby. Ukrajinským pracovníkom vo väčšine prípadov musia firmy nájsť ubytovanie, zaplatiť zaškoľovanie aj jazykové kurzy. Obsadzujú predovšetkým pozície vo veľkých výrobných prevádzkach a priemyselných podnikoch, v ktorých je garantovaná pravidelná úprava miezd z dôvodu kolektívnych zmlúv – bez ohľadu na to, či ide o domácich alebo zahraničných pracovníkov. Výšku mzdy ovplyvňujú zásadne iné faktory, ako je inflácia, zdražovanie služieb a produktov či nárast cien energií.“
Aj napriek tomu, že vojnový konflikt trvá už rok, Slovensko sa zásadne neposunulo v tom, aby prilákalo viac pracovníkov z Ukrajiny na náš pracovný trh. Hoci boli vytvorené Centrá pomoci pre utečencov a sú im preplácané náklady na ubytovanie, Slovensko v porovnaní s okolitými krajinami dostatočne neuznáva odborné certifikáty a diplomy. Medzera je tiež v poskytovaní jazykových kurzov či iných programov zameraných na ich integráciu. Viaceré západoeurópske krajiny pritom už dávno spustili podporné systémy na prilákanie a udržanie si zahraničných pracovníkov, ich dôležitosť si uvedomuje napríklad aj Poľsko. To významne zjednodušilo pravidlá ekonomickej migrácie prostredníctvom flexibilnej validácie diplomov a profesijných kvalifikácií.
„Pomerne veľká časť pracovníkov z Ukrajiny už teraz deklaruje, že aj po skončení vojnového konfliktu si vie predstaviť zostať pracovať a žiť tu, na Slovensku. Spájajú svoju budúcnosť s našou krajinou a to je dobrý predpoklad na rekvalifikáciu a začlenenie do spoločnosti. Na slovenskej vláde ale je, aby im to čo najviac uľahčila,“ objasňuje L. Hanudeľ.
Slovenská vláda si navyše veľa sľubuje od Plánu obnovy, ktorý má tvoriť až polovicu nášho HDP. Vďaka týmto investíciám by sa na Slovensku malo vytvoriť až 12 tisíc pracovných miest. Aj z tohto dôvodu vzrastie potreba kvalitnej odbornej pracovnej sily, pričom naše školstvo nevyprodukuje navyše stovky elektrikárov alebo zváračov. Bude ich preto potrebné získať zo zahraničia. „Každopádne by mal štát firmám a podnikateľom pomôcť v zásadných oblastiach. Prvoradou úlohou je znížiť náklady na prácu, ktoré má Slovensko najvyššie v celom regióne. Dôležitá je tiež redukcia byrokracie. Vďaka tomu by firmy vedeli vytvoriť viac a aj flexibilnejších pracovných úväzkov. Zásadne by sa mal upraviť vzdelávací systém a rozhodne potrebujeme zjednodušiť a zrýchliť zamestnávanie zahraničných pracovníkov z krajín mimo EÚ. Len tak zrýchlime náš hospodársky rast a konkurencieschopnosť smerom k okolitým krajinám,“ odporúča Ladislav Hanudeľ.
Uplatnenie na slovenskom trhu si aktuálne vedia nájsť zahraniční pracovníci na pozíciu zváračov, CNC, elektrikárov, IT špecialistov aj lekárov. Z prieskumov Graftonu tiež vyplýva, že až 46 % spoločností na Slovensku plánuje v tomto roku prijímať zamestnancov.
Zdroj: Grafton
