Skratka ESG súvisí s ušľachtilou snahou EÚ o vyššiu udržateľnosť a skrývajú sa pod ňou aj nové výzvy pre firmy. Nefinančný reporting troch aspektov – environmentálneho (E), sociálneho (S) a vedenia spoločnosti (G - governance), by ich mal totiž motivovať k tomu, aby viac dbali na dopady svojej činnosti na spoločnosť aj na životné prostredie. Povinnosť zverejňovať tieto dáta sa bude onedlho týkať aj stoviek malých a stredných podnikov u nás, veľká časť z nich však nie je na nové úlohy ani zďaleka pripravená.
To, ako negatívne vplývame na životné prostredie, nám ukazuje aj klimatická zmena – jej prejavy sú už dnes hrozivé a celkový dosah si zrejme ešte stále nedokážeme predstaviť. K dlhodobým rizikám patrí tiež nerovnosť v spoločnosti, či už sociálna alebo ľudskoprávna. Summa summarum je evidentné, že naše správanie by sa malo zmeniť. Nejde však len o životný štýl jednotlivcov, ale aj o správanie sa firiem, ktoré sa musí stať udržateľným z viacerých hľadísk.
„Práve uvedomenie si spoločenskej a environmentálnej zodpovednosti firiem je dnes jednou z najdôležitejších tém. Zohľadňuje ju aj smernica Európskeho parlamentu a Európskej rady s názvom Corporate Sustainability Reporting Directive (CSRD), ktorá určuje firmám povinnosť zverejňovať ESG reporting, inak povedané transparentne informovať o integrácii nefinančných sociálnych, environmentálnych a manažérskych kritérií do bežného fungovania spoločnosti,“ hovorí Jana Vávrová, projektová manažérka pre HR služby personálnej agentúry Grafton a dodáva: „ESG politika sa teda snaží viesť firmy k tomu, aby sa k životnému prostrediu, sociálnym aspektom a spôsobu vedenia preukázateľne správali čím ďalej, tým lepšie.“
Ilustračné foto: Feri & Tasos / Unsplash.com
„ESG je medzinárodne uznávaný spôsob hodnotenia udržateľnosti a etického dopadu fungovania firiem, a to z hľadiska životného prostredia, sociálneho prostredia a postupov vedenia spoločnosti. Jednotlivé písmená teda znamenajú tri kritériá, ktoré by mali firmy sledovať a vykazovať aktivity, ktoré v týchto troch oblastiach vyvíjajú,“ vysvetľuje J. Vávrová.
Už dnes by mali povinne monitorovať relevantné aktivity a sledovať údaje (nefinančné ukazovatele) týkajúce sa dopadu na životné prostredie, svojich zamestnancov aj spoločnosť ako celok všetky veľké firmy a subjekty verejného záujmu. Tie by totiž mali v roku 2025 vykázať dáta za rok 2024. Táto povinnosť sa však bude v ďalších rokoch postupne vzťahovať aj na stredné a malé podniky. V roku 2026 by sa mala rozšíriť na firmy, ktoré budú spĺňať dve z troch nasledujúcich kritérií: počet zamestnancov nad 250, hodnota aktív nad 20 mil. eur, čistý obrat nad 40 mil. eur.
Viaceré spoločnosti by teda mali už dnes uvažovať o tom, ako nastavia procesy na zber dát v oblasti udržateľnosti nielen pri svojich vlastných aktivitách, ale aj vo svojom dodávateľskom reťazci. Správy pritom budú musieť byť zostavené podľa špecifických štandardov a overené nezávislým audítorom. „Takýto audit by mal byť zárukou relevantnosti a dôveryhodnosti uvedených informácií. Mal by teda
zabrániť zavádzaniu a tzv. greenwashingu, čo je upravovanie alebo prikrášľovanie informácií o tom, ako firmy pristupujú k udržateľnosti,“ dodáva odborníčka z Graftonu.
Dôraz na environmentálne a sociálne aspekty a riadenie podnikania patrí k najvýraznejším trendom, ktoré možno aktuálne pozorovať. Sociálnu zložku ESG však dokáže merať menej než 20 % spoločností, ktoré sa zapojili do celosvetovej štúdie medzinárodnej poradenskej spoločnosti Deloitte, a len tretina z nich má plán, ako tieto metriky nastaviť. Drvivá väčšina európskych firiem pritom považuje ľudský faktor v rámci udržateľnosti za dôležitý.
Podľa prieskumov agentúry Grafton by mal vo väčšine firiem na Slovensku spadať ESG reporting do zodpovednosti HR útvaru, teda personalistov, no viac než polovica z nich sa ešte s pojmom ESG ani nestretla. Približne pätiny spoločností sa bude povinnosť vykazovať nefinančné parametre ESG týkať v blízkej budúcnosti, ale na jej plnenie u nich nie je všetko pripravené.
Udržateľnosť a zmierňovanie dopadov na zmenu klímy je dnes celosvetovým trendom, ESG sa tak stáva kľúčovým aj pre konkurencieschopnosť firiem. ESG reporty im v prvom rade umožnia porovnať sa s podobnými spoločnosťami a prípadne vylepšiť vlastný obchodný model. Pri dodržiavaní princípov ESG sa však firmy ľahšie dostanú aj k novým či výhodnejším formám financovania. Banky a investori dnes totiž chcú podporovať najmä spoločensky zodpovedné a udržateľné projekty, ktoré sú klimaticky neutrálne a šetrné k prírodným zdrojom. Uvedomujú si, že práve tieto faktory môžu ovplyvniť výkonnosť firiem a v budúcnosti môžu mať dopad aj na ich trhovú hodnotu. Keďže ich cieľom je smerovať svoje investície do udržateľných činností, aj ony začínajú tlačiť na relevantné informácie o udržateľnosti.
Téma udržateľnosti, rovnosti príležitostí či work-life balance zaujíma tiež zamestnancov, čo ukazujú aj prieskumy agentúry Grafton. Prístup k ESG tak môže ovplyvniť aj možnosti firmy prilákať nové talenty. Najmä pre najmladších pracujúcich, teda mileniálov a príslušníkov generácie Z, sú tieto aspekty kľúčové - mnohí z nich sú dokonca ochotní kvôli nim zmeniť zamestnanie.
A čo si o ESG myslia personalisti na Slovensku? „Podľa našich dát vníma približne štvrtina tento nefinančný reporting pozitívne a myslí si, že im pomôže v konkurenčnom prostredí na trhu, respektíve pri oslovení potenciálnych zamestnancov. Presne opačný pohľad má cca 15 % personalistov, ktorí ESG vnímajú negatívne – ako množstvo ďalšej práce, v ktorej nevidia význam. Približne 60 % nemá na ESG žiaden názor a povinnosť tohto reportingu vnímajú len ako ďalšie z pravidiel, ktoré platia alebo budú platiť,“ uzatvára Jana Vávrová z personálnej agentúry Grafton.
***
E ako environmentálne
Environmentálne kritériá sledujú prístup firmy k životnému prostrediu a jej vplyv na klimatickú zmenu. Dôležité je napríklad množstvo emisií skleníkových plynov, využívanie obnoviteľných zdrojov energie,
produkcia odpadu a nakladanie s ním atď. Nízke hodnotenie teda získajú firmy, ktoré napríklad plytvajú surovinami alebo znečisťujú vodu, naopak vysoké hodnotenie sa dá dosiahnuť recyklovaním, zelenou dopravou a pod.
S ako sociálne
Sociálne kritériá sa zameriavajú na vzťah firmy k zamestnancom, ale aj k spoločnosti ako takej. Sledujú sa napríklad dopady práce na zdravie pracovníkov, bezpečnosť na pracovisku alebo snaha firmy o work-life balance. Dôležité je tiež dodržiavanie ľudských práv a rovnosť príležitostí, napríklad zastúpenie žien a rôznych vekových kategórií v manažmente, rozdiely v odmeňovaní mužov a žien a pod. Do tejto kategórie spadá aj neškodnosť či prospešnosť samotných výrobkov.
G ako governance, teda vedenie spoločnosti
Toto kritérium skúma etické princípy riadenia spoločnosti (napr. výšku odmien vrcholového manažmentu), ale aj fungovanie odborov, vzťahy na pracovisku či zavedenie systémov vnútornej kontroly, ako je napríklad whistleblowing.
Zdroj: Grafton
Podobné články
