O špecifikách generácie Z na trhu práce sa často hovorí. Zakladajú sa však všeobecne rozšírené názory na realite? Dnes sa na pracovnom trhu stretávajú zástupcovia štyroch generácií, z ktorých každá má svoj osobitý pohľad na život, hodnoty či preferencie. I keď sa v mnohom odlišujú, skúsenosti personálnej agentúry Grafton Recruitment ukazujú aj to, že rozdiely medzi nimi nie sú vždy až také výrazné, ako sa domnievame. Aké sú najrozšírenejšie mýty o generácii Z, ktorá je na trhu práce najkratšie?
Podľa teórie, ktorú v 50. rokoch minulého storočia vypracoval sociológ Karl Mannheim, príslušníkov jednotlivých generácií výrazne formuje prostredie a historický kontext, v ktorom dospievajú. Nie sú to však jediné skutočnosti, ktoré ovplyvňujú správanie sa ľudí na pracovnom trhu. „Generácia spája ľudí, ktorí sa narodili a vyrastali v rovnakom období, čo pochopiteľne ovplyvnilo ich zmýšľanie a pohľad na život. Preferencie a správanie sa príslušníkov jednotlivých generácií sú však vo veľkej miere dané aj typickými životnými situáciami a problémami, ktoré sú pre nich v súčasnosti aktuálne a ktoré momentálne riešia. Aj tie potom majú významný vplyv na ich priority a rozhodovanie,“ upozorňuje Jitka Kouba, riaditeľka marketingu personálnej agentúry Grafton.
Aké sú teda najčastejšie mýty o generácii Z a aké sú fakty zistené v prieskumoch? V čom sa pracujúci narodení v rokoch 1997 do 2012 naozaj líšia od príslušníkov ostatných generácií?
Ilustračné foto: Brooke Cagle / Unsplash.com
Generácii Z ažtak nezáleží na výške mzdy. Omnoho dôležitejšie než finančné ohodnotenie sú pre nich work-life balance, firemná kultúra a zmysluplnosť práce, ktorú robia.
„S týmto tvrdením možno súhlasiť len čiastočne,“ hovorí Jitka Kouba. „Podľa našich skúseností je vyššia mzda za porovnateľný alebo rovnaký rozsah práce prvým a najdôležitejším dôvodom na prijatie pracovnej ponuky pre všetky generácie bez rozdielu, generáciu Z nevynímajúc. Tento prístup pritom ostáva dlhodobo nemenný,“ upozorňuje J. Kouba a dodáva: „Navyše pri voľbe medzi vyššou mzdou a voľným časom by podľa našich dát mimopracovný čas pred peniazmi uprednostnila len asi tretina mladých ľudí.“ No pravdou je, že nároky generácie Z sa netýkajú výlučne iba výšky mzdy. Ako hovorí J. Kouba, mnohí z nich nechcú pracovať iba preto, aby si zarobili. „Hľadajú zároveň prácu, ktorá ich baví a napĺňa. Od zamestnávateľov tiež častejšie očakávajú etické podnikanie a väčšiu zodpovednosť za riešenie klimatických tém a sociálnych problémov.“
Work-life ballance však podľa údajov Graftonu nehrá u príslušníkov generácie Z až takú dôležitú úlohu. „Napríklad flexibilný pracovný čas nie je u dnešných dvadsiatnikov pri rozhodovaní sa o pracovnej ponuke až taký dôležitý, ako u príslušníkov starších generácií. Vysoké miesto v poradí priorít má najmä u tridsiatnikov až štyridsiatnikov, teda u generácie Y,“ uvádza marketingová manažérka. „Dôvodom je typická životná situácia,“ hovorí. „V generácii Z je totiž väčšina ľudí bez záväzkov, takže im nerobí problém prispôsobiť sa pracovnému času. Naproti tomu generácie Y a X často potrebujú skĺbiť rodinný život s pracovným. Preto chcú byť v zamestnaní časovo flexibilní, aby si dokázali vhodne rozvrhnúť čas, ktorý je pre nich vzácny,“ delí sa J. Kouba o poznatky z prieskumov.
Fakt: Viac než polovica mladých ľudí má prehnané mzdové nároky.
Z dát agentúry Grafton vyplýva, že príslušníci generácie Z majú ohľadne výšky svojej mzdy väčšinou vysoké očakávania. A to bez ohľadu na fakt, že nemajú dostatok praxe a často ani odborných znalostí. Podľa skúseností personalistov má reálnu predstavu o nástupnej mzde len približne tretina uchádzačov z tejto vekovej kategórie. „Veľkým plusom generácie Z je znalosť cudzích jazykov, ktorá je pre nich samozrejmosťou. No napriek tomu, že súčasťou ich sveta je obrovské množstvo informácií, podľa našich prieskumov ako jediná z generácií nemá odborné znalosti na najvyššej úrovni. V kombinácii s najvyššie hodnotenou „schopnosťou učiť sa nové veci“ to môže vyzerať aj tak, že sa domnievajú, že nepotrebujú konkrétnu odbornosť a nahradia ju schopnosťou učiť sa,“ sumarizuje Jitka Kouba. „Napriek všetkému však dnešní mladí ľudia nie sú ochotní pracovať za minimálnu mzdu. Za svoj pracovný výkon chcú byť patrične ohodnotení. To by si mali uvedomiť aj ich budúci zamestnávatelia – ak chcú mladých prilákať, musia ich primerane odmeniť,“ dodáva.
Generácii Z sa nechce pracovať. Podľa výsledkov Eurostatu minulý rok až 11,3 % mladých ľudí vo veku 15 až 29 rokov na Slovensku nepracovalo, ani sa nevzdelávalo.
Na podobnej úrovni je tento ukazovateľ u nás už takmer dva roky a veľmi sa nelíši ani od európskeho priemeru, ktorý je približne 11 – 12 %. Viac než lenivosť je však podľa personalistov dôvodom to, že príslušníci generácie Z sú pri hľadaní práce vyberaví. Žijú obklopení obrovským množstvom informácií a sú zvyknutí na svet sociálnych médií, kde sa všetko mení veľmi rýchlo. Aj preto majú vo vzťahu k svojej práci pomerne vysoké očakávania a hľadanie ideálneho zamestnania im tak trvá dlhšie. Navyše ich k rýchlemu zamestnaniu sa netlačia ani záväzky v podobe rodiny a výdavkov na deti či hypotéku. „Celkom prirodzené je aj to, že ľudia v mladom veku, kedy sa očakáva zbieranie skúseností, nemajú problém zmeniť prácu. Naopak, ak mladý človek ostane v prvom zamestnaní pridlho, nenazbiera skúsenosti a v jeho životopise to nebude vyzerať dobre. Z pohľadu personalistov je zmena práce u mladej generácie každé 2 – 3 roky úplne v poriadku,“ vysvetľuje odborníčka z personálnej agentúry.
Fakt: Viac než polovica mladých ľudí je ochotná pracovať viac než 8 hodín denne.
To, že tvrdenie o „lenivosti“ generácie Z nie je pravdou, dokazujú tiež dáta z Graftonu – až 35 % respondentov z tejto vekovej kategórie v ich prieskume uviedlo, že sú ochotní tráviť v práci 8 – 10 hodín denne, 18 % dokonca nemá problém pracovať viac než 10 hodín denne. Takmer 70 % respondentov potvrdilo, že sú ochotní urobiť niečo navyše, ak pri tom získajú nové vedomosti a zručnosti.
Čo dodať na záver? Poznanie preferencií jednotlivých generácií je pre zamestnávateľov nepochybne užitočné, no odborníci z personálnej agentúry Grafton odporúčajú firmám vyhnúť sa pri ľuďoch narodených v rovnakom období prílišnému zovšeobecňovaniu. Príslušnosť k istej generácii totiž nevytvára hranice, ktoré by boli striktné a nemenné.
Zdroj: Grafton
