Pracovný trh sa v súčasnosti vyvíja enormným tempom a predstava, že si absolvent školy nájde pracovné miesto na celý život a navyše bez nutnosti ďalšieho vzdelávania, je už skôr fikciou. Dnes sa, naopak, omnoho častejšie stretávame s úplnou zmenou profesie a zásadnou rekvalifikáciou. Ako vyplynulo z prieskumu agentúry Grafton, vývoj trhu práce a s tým súvisiaci tlak na rozširovanie svojich kompetencií si uvedomujú pracujúci naprieč všetkými generáciami. Pohľad rôznych vekových skupín na dôležitosť jednotlivých pracovných zručností sa však mierne líši.
Nástup technológií štvrtej priemyselnej revolúcie priniesol aj transformovanie pracovných pozícií a tempo zmien sa vo viacerých sektoroch znateľne zrýchľuje. Podľa World Economic Forum bude preto potrebné do roku 2030 celosvetovo rekvalifikovať viac než miliardu ľudí. V najbližších rokoch sa predpokladá výrazný nárast pracovných miest, ktoré si budú vyžadovať nielen vyššiu úroveň odbornosti, ale aj rozšírenie sociálnych, emocionálnych, kognitívnych a technologických zručností. Očakávania sa zmenili najmä v súvislosti s rastúcou digitalizáciou a automatizáciou, ktoré sa čoraz častejšie stávajú samozrejmou súčasťou každodennej práce. Ako vnímajú potrebu učiť sa nové veci zamestnanci na Slovensku? Je v tomto smere rozdiel v pohľade generácií?
Preferencie, postoje a správanie sa rôznych vekových skupín pracujúcich porovnával Generačný prieskum personálnej agentúry Grafton, ktorý ukázal, že zmeny na trhu práce a s tým súvisiaci tlak na rozširovanie svojich zručností a schopností si u nás uvedomujú všetci pracujúci bez ohľadu na vek. Len nepatrné množstvo zamestnancov na Slovensku dnes počas svojej kariéry necíti potrebu získať nové kompetencie a vedomosti. Prieskum však poukázal aj na isté generačné rozdiely týkajúce sa vnímania kľúčových pracovných zručností – napríklad staršie generácie si viac zakladajú na svojich odborných znalostiach, pre tie mladšie to však už nie je priorita. Všetky vekové kategórie zamestnancov pritom vnímajú prospešnosť viacgeneračného kolektívu, v ktorom môžu starší kolegovia odovzdávať mladším svoje skúsenosti, mladšia generácia zas môže tej staršej pomôcť pochopiť a ovládať nové technológie.
„Kým kedysi sa kariéra uberala obvykle lineárnou cestou, ktorá znamenala učenie sa jediného súboru zručností, dnes si úspešný pracovný život vyžaduje byť neustále otvorený ďalšiemu vzdelávaniu. Nestačí teda len získať formálne vzdelanie - v priebehu celého profesijného života je potrebné kontinuálne sa učiť a získavať nové zručnosti,“ hovorí Martin Malo, riaditeľ personálnej agentúry Grafton Slovakia a Gi Group. Podľa jeho slov si pracovný trh v súčasnosti žiada najmä kritické myslenie, schopnosť komplexne riešiť problémy, kreativitu a spoluprácu. A netýka sa to len vysokoškolsky vzdelaných ľudí.
Od zamestnancov sa tak bude čoraz viac vyžadovať aktívne učenie sa, avšak aj zamestnávatelia by mali pamätať na neustále doškoľovanie svojich ľudí a rozvoj zručností, ktoré im chýbajú, a to naprieč všetkými generáciami. „V blízkej budúcnosti budeme zrejme čeliť vážnejšej forme rekvalifikácie pracovnej sily. A keďže vytvoriť nové pracovné miesta môže byť jednoduchšie než preškoliť ľudí, zamestnávatelia, ktorí budú chcieť byť konkurencieschopní, sa budú musieť začať viac sústreďovať na oblasť vzdelávania,“ upozorňuje odborník.
Rýchlosť technologických zmien a nástupu umelej inteligencie do nášho bežného aj pracovného života môže v mnohých vyvolávať pocit úzkosti a obavy z nedostatku kľúčových zručností v budúcnosti. HR špecialisti však radia vnímať zmenu skôr ako novú príležitosť. „Veľký počet voľných pracovných miest spolu s vysokým tempom zmien dnes vytvárajú situáciu, v ktorej je potenciál na prípadnú zmenu pracovnej oblasti väčší než kedykoľvek predtým,“ hovorí M. Malo a dodáva. „Firmy sa dnes totiž viac zameriavajú na potenciál a charakter kandidátov a sú skôr naklonené zamestnať niekoho, kto sa chce ďalej vzdelávať než niekoho, kto má potrebné technické zručnosti, ale chýba mu flexibilita a ochota učiť sa.“ Ak teda zvažujete zmenu kariéry, ideálne je stavať na vašich súčasných schopnostiach a hľadať nové pracovné pozície, v ktorých budete mať šancu pridať k nim aj ďalšie zručnosti.
VÝSLEDKY GENERAČNÉHO PRIESKUMU AGENTÚRY GRAFTON
Aké je v jednotlivých generáciách pracujúcich zastúpenie tých, ktorí sa nechcú učiť nič nové alebo majú pocit, že to nepotrebujú?
Prieskum ukázal, že všetky generácie si uvedomujú potrebu celoživotného pracovného vzdelávania a považujú schopnosť učiť sa nové veci ako kľúčovú kompetenciu pre dnešný trh práce. Najmenšiu potrebu rozvoja znalosti vníma najstaršia generácia Boomers, teda ľudia nad 59 rokov, ktorí sa už pomaly pripravujú na dôchodok, nasledovaná sebavedomou generáciou Z.
Nezáujem o ďalšie vzdelávanie deklarovalo len približne 5 – 7 % opýtaných v generáciách Z, Y a X a 9 % v generácii Boomers. O čosi väčšie rozdiely v tejto otázke sú viditeľné skôr podľa odboru pôsobnosti. Z prieskumu vyplýva, že čím menej kvalifikovaná pozícia, tým viac sa pracovníci domnievajú, že si so svojimi znalosťami vystačia aj v budúcnosti. Napríklad zatiaľ čo vo výrobe si 6 z 10 ľudí myslí, že ich znalosti budú postačujúce aj o 5 rokov, v IT sú to len 2 z 10.
5 najdôležitejších pracovných kompetencií z pohľadu rôznych generácií
„Respondentov nášho prieskumu sme sa pýtali aj na to, čo podľa nich určuje hodnotu zamestnanca na trhu práce. Zaujímavé bolo, že aj keď v mnohých otázkach boli zástupcovia jednotlivých generácií jednotní, v tejto sú isté odlišnosti. Zamestnávateľom však ich odpovede naznačujú, v akých oblastiach sa jednotlivé vekové skupiny budú mať vôľu ďalej rozvíjať,“ vysvetľuje Martin Malo s tým, že zástupcovia generácie Z považujú za dôležitú časovú flexibilitu a dobré vzťahy s ľuďmi a pre najstaršiu generáciu na trhu práce, teda Boomers, zasa zohrávajú významnú úlohu odborné znalosti, formálna úroveň vzdelania a lojalita.
GENERÁCIA Z – CUDZIE JAZYKY SÚ SAMOZREJMOSŤ
Ako jediná z generácií nemá odborné znalosti na najvyššej úrovni. V kombinácii s najvyššie hodnotenou „schopnosťou učiť sa nové veci“ to môže vyzerať aj tak, že sa domnievajú, že nepotrebujú konkrétnu odbornosť a majú pocit, že schopnosť učiť sa ju nahradí. Odpovede tiež potvrdili hypotézu, že napriek tomu, že sú vnímaní ako virtuálni, sú aj sociálni.
GENERÁCIA Y – ODBORNOSŤ A TECHNOLÓGIE
Táto generácia za svoju najväčšiu prednosť považuje svoje odborné znalosti a schopnosť učiť sa nové veci. Dôležité sú pre nich aj dobré vzťahy a považujú sa za jazykovo zručných. Kandidáti sú flexibilní, mobilní a ochotní prispôsobiť sa veľmi rýchlo zmenám. Čo sa práce týka, majú vysoké očakávania, a preto sú z nich dobrí zamestnanci, ktorí pracujú rýchlejšie a svedomitejšie.
GENERÁCIA X – ČASOVO FLEXIBILNÍ
Kompetencie, ktoré sú dôležité pre túto generáciu, sú podobné ako pri generácii Y. Pomerne vysoko hodnotia svoju kompetenciu časovej flexibility. Cenenie si tejto právomoci pravdepodobne súvisí s tým, že táto generácia cíti potrebu skĺbiť svoj osobný a pracovný život, preto chcú byť vo svojom zamestnaní časovo flexibilní, aby si dokázali správne rozvrhnúť čas, ktorý je pre nich dôležitý.
GENERÁCIA BOOMERS – FORMÁLNE VZDELANIE
Aj pri tejto generácii je odbornosť na poprednom mieste, v ich prípade však s veľmi vysokým náskokom. Ako pri jedinej generácii figuruje na popredných miestach v ich kompetenciách aj úroveň vzdelania. Dôvodom môže byť fakt, že v období ich štúdia bolo formálne vzdelanie veľmi cenené. Je preto možné, že budú takto hodnotiť aj mladšie generácie. Zároveň je viditeľný aj význam schopnosti učiť sa nové veci. To naznačuje, že táto generácia chápe, že s formálnym vzdelaním si na dnešnom trhu práce nemôže vystačiť.
Zdroj: Grafton
