Európska ekonomika vstupuje (resp. už vstúpila) do fázy spomalenia ekonomického cyklu. Spomalenie ekonomického rastu je zatiaľ ťahané najmä priemyslom, ktorý musí čeliť rastúcemu globálneho protekcionizmu a klesajúcemu globálnemu obchodu. Významnou zložkou slovenskej ekonomiky je však i stavebníctvo s takmer 8% podielom na ekonomike, čo je zároveň aj najvyšší podiel spomedzi všetkých krajín EÚ. Ani vo väčšine ostatných krajín EÚ však nie je podiel stavebníctva na ekonomike zanedbateľný a v priemere dosahuje rovných 5%. Otvára sa preto prirodzená otázka, či cyklické spomalenie zasiahne aj tento významný sektor európskych ekonomík. Odpoveď na túto otázku nie je jednoznačná, avšak zdá sa, že nie nevyhnutne. Stavebníctvo pozostáva z dvoch hlavných zložiek – zo zvyčajne menšej výstavby infraštruktúry a z väčšej výstavby budov. Vplyv ekonomického cyklu na oba segmenty je pritom rôzny.
Menšia výstavba infraštruktúry sleduje skôr politický cyklus (resp. najmä v krajinách SVE i rozpočtový cyklus EÚ) ako ten ekonomický. Kľúčové sú preň kvalita verejných financií a realizovaných projektov. Blížiaci sa koniec rozpočtovacieho obdobia EÚ 2014-20 by tak mohol v najbližších rokoch stimulovať i rast tejto časti stavebníctva vo viacerých krajinách regiónu SVE, Slovensko a Česko nevynímajúc. Skúsenosti z predchádzajúcich rozpočtovacích období pritom naznačuje, že k zrýchleniu by mohlo dôjsť najmä po roku 2020 (projekty musia byť ukončené do roku 2023). Veľké projekty však so sebou často prinášajú aj mnohé úskalia, a tak sa segment infraštruktúry často nevyhne dočasným výkyvom. Názorným príkladom môže byť úvod tohto roka na Slovensku, keď vykazuje prevažne červené čísla, a to najmä v dôsledku chronických problémom s výstavbou diaľnic. Tento pokles by síce mal byť len dočasný, jeho trvanie sa však môže natiahnuť aj na niekoľko mesiacov.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Väčší zo stavebných segmentov, výstavba budov, je už citlivejší na ekonomický cyklus. Reaguje však naň zvyčajne s miernym oneskorením, a tak si pravdepodobne ešte nejaký ten mesiac udrží relatívne silné čísla. Naznačujú to aj stavebné povolenia vydané v krajinách EÚ v minulom roku, ktorým sa venujeme i v našom aktuálnom Grafe týždňa. Tie sa do čísel stavebníctva dostávajú napríklad v prípade Slovenska a Česka s oneskorením približne troch až štyroch štvrťrokov a môžu teda poskytovať pomerne vierohodný obraz o kondícií tejto časti stavebníctva na najbližšie mesiace. Rozsah stavebných povolení (meraný v m2) sa v krajinách EÚ aj v minulom roku ďalej zvyšoval, v priemere o 4,3%. Napriek kontinuálnemu rastu stavebných povolení v posledných rokoch, ich úroveň stále nedosahuje rekordné úrovne spred krízy 2008, a dokonca zaostáva aj za úrovňou dlhodobého priemeru rokov 2000-17 (o 17%). Zdá sa teda, že v súčasnosti ani zďaleka nemôžeme hovoriť o prehrievaní európskeho stavebného trhu ako tomu bolo v rokoch 2006-07, hoci niektoré parciálne/regionálne trhy môžu vykazovať jeho známky. Dynamický nárast stavebných povolení zaznamenali v minulom roku viaceré krajiny juhu Európy, v ich prípade však môžeme stále hovoriť najmä o „dobiehacom“ raste. Najvýraznejšie narástol rozsah stavebných povolení v Grécku, medziročne až o 31%. Napriek tomu však ich rozsah v krajine zaostával za dlhodobým priemerom o neuveriteľných 78%. Dynamický rast je tak skôr štatistický, stavebné povolenia v krajine totiž rastú z extrémne nízkych úrovní. Podobný (hoci nie až tak vypuklý) vývoj môžeme pozorovať aj v ďalších krajinách, ktoré citeľne postihla kríza spred 10 rokov – v Portugalsku, Taliansku, Španielsku, na Cypre, ale aj v Írsku, či spomedzi krajín regiónu SVE v Lotyšsku. Známky prehrievania tak javia skôr niektoré trhy krajín regiónu SVE, kde rozsah stavebných povolení výraznejšie presahuje dlhodobý priemer a ďalej sa zvyšoval aj v minulom roku – Bulharsko, Poľsko, Rumunsko, čiastočne aj Česko a Maďarsko. Na druhej strane, aj v minulom roku sa našili krajiny EÚ, kde sa rozsah stavebných povolení nezvyšoval, konkrétne 9 z 28 krajín EÚ. Kým v prípade Švédska, Luxemburska, Malty, Estónska, či Rakúska môžeme hovoriť skôr o korekcií silných úrovní predchádzajúcich rokov, vo Veľkej Británii záujem o novú výstavbu pravdepodobne okresal blížiaci sa Brexit. Stavebné povolenia ďalej nerástli ani vo Francúzsku, Fínsku a Chorvátsku, napriek tomu, že sa nachádzali pod dlhodobým priemerom.
Na Slovensku sa rozsah nových stavebných povolení po ročnej prestávke opäť zvyšoval, v priemere o 5,2%. Ich rozsah bol len jemne nad dlhodobým priemerom (2,8%). Nové povolenia na výstavbu bytov a nebytových priestorov však v minulom roku vykázali diametrálne odlišný vývoj. Rast zabezpečoval výlučne bytový segment, kde rozsah stavebných povolení vzrástol až o 9,7% a bol 28% nad dlhodobým priemerom. Bytovú výstavbu ťahá nahor najmä rastúci dopyt, ktorý je podporený silným trhom práce v kombinácií s úrokovými sadzbami ukotvenými na historických minimách. Reakcia ponuky na silný dopyt je na rozdiel od rokov 2006-07 adekvátnejšia, čo zatiaľ zmierňovalo cenový tlak i pravdepodobnosť vzniku cenovej bubliny (rast cien nehnuteľnosti je výrazne pomalší a zdravší ako pred desaťročím). Trh práce nasleduje ekonomický cyklus zvyčajne s mierny oneskorením. A hoci dopyt po novom bývaní môžu čiastočne chladiť prísnejšie podmienky pre získanie úveru naordinované centrálnou bankou, výrazne schladenie trhu s novým bývaním ani tento rok pravdepodobne ešte nezaznamenáme. Rast stavebníctva v bytovom segmente by sa síce mohol začať pozvoľne spomaľovať, naďalej by však mal byť stabilizačným prvkom slovenského stavebníctva a vyťažovať podstatnú časť jeho kapacít.
Naproti tomu, nebytová výstavba zaznamenala pokles stavebných povolení už druhý rok v rade, v minulom roku o -8,7%. Ich rozsah sa tak už zosunul na 37% pod dlhodobým priemerom. Predpokladáme, že pokles v tejto časti je ovplyvnený zatiaľ najmä priemyslom. Ten v súlade s ekonomickým cyklom postupne znižuje investície, očakávaný pomalší ekonomický rast sa prejavuje aj na pomalšom pribúdaní nových skladových priestorov. Naopak, výstavba kancelárskych objektov ďalej dynamicky rastie (stavebné povolenia tu v minulom roku vzrástli o viac ako pätinu). Akonáhle sa však cyklické spomalenie rozšíri z priemyslu aj na sektory služieb, je možné očakávať, že postupne začne klesať aj dopyt po kancelárskych a obchodných priestoroch. Menej stavebných povolení v nebytovom segmente sa pritom už začal premietať aj do stavebnej produkcie v tejto časti stavebníctva. Nebytová výstavba už v úvode roka prevažne vykazovala mierne medziročné poklesy a tento trend by mal pretrvávať aj v nasledujúcich mesiacoch.
Na základe stavebných povolení sa teda zdá sa, že európske, i slovenské stavebníctvo by si i najbližšie roky mohlo udržať súčasnú úroveň produkcie, najmä v krajinách regiónu strednej a východnej Európy, kde by prípadný cyklický pokles v časti výstavby budov mohla plne kompenzovať zrýchľujúca sa výstavba infraštruktúry financovaná z EÚ rozpočtov. Prípadné spomalenie výstavby budov by pritom malo ekonomický cyklus nasledovať s miernym oneskorením, pravdepodobne až v budúcom roku. Naznačuje to aj dôvera v stavebníctve, ktorá vo väčšina krajín EÚ ostáva ukotvená blízko niekoľkoročných maxím. Výnimkou je Slovensko, kde sa dôvera v stavebníctve prepadla v máji až na takmer 5 ročné minimum. Predpokladáme však, že tento pokles je ovplyvnený najmä chronickými problémami vo výstavbe diaľnic. Navyše, stavebný sektor v Európe vidí aktuálne obmedzenia stále skôr v nedostatku pracovnej sily ako v nedostatku zákaziek. Očakávané mierne cyklické spomalenie v segmente výstavby budov v nasledujúcich rokoch by sa tak mohlo vo viacerých krajinách prejaviť skôr na zmiernení cenového tlaku v stavebníctve ako na výraznejšom znížení stavebnej produkcie.
Zdroj: UniCredit
Podobné články
