Priemysel priniesol slabšie čísla; negatívne pôsobil bázicky efekt, avšak mierny pokles vykázal aj v medzimesačnom porovnaní
V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa produkcia priemyslu podľa údajov Štatistického úradu znížila o -0,1% (sezónne očistené), pričom dynamika jeho medziročného rastu sa aj v dôsledku nepriaznivého bázického efektu spomalila z 5,8% len na 2,2%. Na rozdiel od mája, kedy priemysel smerom nadol tlačila najmä nižšia výroba energií, v júni vykázal pokles naopak kľúčový spracovateľský priemysel. Ten v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom poklesol o -0,3% (sezónne očistené, prepočet UniCredit Bank), pričom dynamika jeho medziročného rastu sa spomalila z 7,9% len na 2,5%. Naopak, potvrdili sa naše očakávania a výpadok v energetike mal len krátkodobý charakter a v júni sa mu podarilo vrátiť naspäť na svoje bežné úrovne (len zanedbateľný medziročný pokles o -0,1%).
Ilustračné foto: Pixabay.com
Hoci to čísla zahraničného obchodu úplne nenaznačovali, v júni sklamali viaceré exportne orientované odvetvia priemyslu – nedarilo sa odvetviam elektrotechnického priemyslu a najmä strojárom, ktorí si pripísali výraznejšie medzimesačné poklesli a v prípade výrobcov spotrebnej elektroniky a strojov aj medziročný pokles produkcie. Zdá sa teda, že exporty nad vodou stále drží najmä automobilový priemysel, ktorého produkcia v júni medzimesačne viac menej stagnovala blízko historických maxím. V medziročnom porovnaní sa dynamika jej rastu v dôsledku bázického efektu predsa len spomalila z 18,7% na 9,1%. Aj napriek tomu však automobilový priemysel prispel k medziročnému rastu priemyslu 2,81 pb, to znamená, že bez rastu auto sektora by Slovensko nevykázalo ani rast priemyslu. Z exportných odvetví sa v júni darilo aj výrobe kovov a kovových konštrukcií. Pri relatívne silnom medzimesačnom raste sa tu dynamika medziročného rastu zrýchlila už do dvojciferných úrovní (13,5%): Pri problémoch hutníckeho priemyslu zápasiaceho s lacnou ázijskou konkurenciou predpokladáme, že za rastom odvetvia budú pravdepodobne najmä spracovatelia kovov.
V júni nehviezdili ani odvetvia priemyslu, ktoré sú menej závislé od exportu. Z low-tech odvetví vykázali mierny medzimesačný rast len potravinári a nábytkári, naopak citeľnejšie klesala produkcia v textilom a odevnom priemysle a v spracovaní dreva a výrobe papiera. S výnimkou textilného a odevného priemyslu si však low-tech odvetvia stále predsa len udržali mierny medziročný rast produkcie. Slabšie čísla v júni vykázali odvetvia chémie, keď produkcia medzimesačne rástla len vo farmácií, ale ani to jej nestačilo na dosiahnutie minuloročných úrovní produkcie.
Prudký pokles stavebníctva sa v júni zastavil a jeho produkcia sa po zohľadnení sezónnych výkyvov podľa údajov Štatistického úradu zvýšila o 1,7 %. Samozrejme, ani júnový mierny rast produkcie nestačil nato, aby sa vyrovnala silnému minulému roku, kedy ju výdatne podporovali eurofondové investície. V medziročnom porovnaní tak bola produkcia stavebníctva stále nižšia o 8,5%, v porovnaní s májom sa však dynamika medziročného poklesu stavebníctva predsa len mierne spomalila (v máji klesalo o 9,1%). Väčšie prekvapenie ako headlinové číslo stavebníctva priniesla jeho štruktúra. Výraznejší medzimesačný pokles vykázal segment budov, ktorý tak posledné mesiace už nenadväzuje na relatívne silný začiatok roka, a to aj napriek oživeniu rezidenčného trhu nehnuteľností. Dynamika medziročného poklesu produkcie v segmente budov sa tak zvýraznila z -1,4% na -8,6%. Naopak, segment výstavby infraštruktúry v júni prekvapivo medzimesačne rástol a dynamika jeho medziročného poklesu sa zmiernila z -25,1% na -11,7%. Zdá sa tak, že príprava infraštruktúry pre súkromne investície je pravdepodobne aspoň čiastočne schopná kompenzovať výpadky vo verejných eurofondových projektoch.
Aj napriek slabšiemu júnu sa rast priemyslu v druhom štvrťroku predsa len zrýchlil, a to ako v medzikvartálnom aj medziročnom porovnaní. Priemysel pritom ťažil najmä z dobrej kondície ťažiskového odvetvia slovenského priemyslu, automobilového priemyslu a mal by výraznejšie podporovať aj rast HDP v druhom štvrťroku. Naopak, výpadok eurofonodvých projektov sa naplno rozvinul na číslach produkcie stavebníctva práve v druhom štvrťroku tohto roka, a tak stavebníctvo vykázalo výrazný medzikvartálny aj medziročný pokles. Vývoj priemyslu a stavebníctva v druhom štvrťroku viac menej naplnil naše očakávania.
Rastu slovenského priemyslu by malo naďalej napomáhať najmä relatívne stabilné oživenie európskych ekonomík podporené lacnou ropou a uvoľnenou menovou politikou. Nálada v slovenskom priemysle ostáva prevažne pozitívna, podobne ako vo väčšine kontinentálnej Európy ju zatiaľ výrazne neovplyvnil ani výsledok britského referenda. Letné mesiace s pravidelnými dovolenkovými odstávkami prinášajú zvýšenú volatilitu do štatistík, preto sa prekvapivé čísla nedajú vylúčiť ani tento rok. V priemere by si však priemysel aj počas letných dovolenkových mesiacoch mal udržať rastovú tendenciu, ktorá by pokračovať aj v závere roka.
V dôsledku výpadku eurofondových projektov v segmente infraštruktúry a extrémne vysokej minuloročnej porovnávacej bázy ostane stavebníctvo s veľkou pravdepodobnosťou v červených číslach aj v nasledujúcich mesiacoch. Ukončené eurofondové projekty z minulého rozpočtovacieho obdobia zatiaľ nedokázali plne nahradiť nové, či už financované z nového rozpočtovacieho obdobia eurofondov, štátneho rozpočtu, či súkromným kapitálom. Výstavba nových úsekov diaľnic sa kvôli námietkam v súťažiach odsunula až na druhú polovicu roka, rovnako až v druhej polovici roka by sa mohli začať realizovať prvé práce na PPP obchvate Bratislavy. Súkromné investície a silne sa zotavujúci realitný trh by však výpadky vo verejnom stavebníctve mohli aspoň čiastočne tlmiť.
autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu,
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
Podobné články
