Miera nezamestnanosti na Slovensku v priebehu minulého roka postupne klesala a v novembri dosiahla historické minimum 4,86 %. Následne však nabrala mierne stúpajúcu tendenciu – evidovaná nezamestnanosť sa v decembri 2024 zvýšila na 4,96 % a v januári na 5,09 %. Čo tento obrat spôsobilo a ako by sa mohla situácia vyvíjať ďalej?
Podľa odborníkov na pracovný trh je mierny nárast nezamestnanosti počas zimy cyklicky sa opakujúcim javom. „Klesá totiž dopyt po sezónnych pracovníkoch napríklad v stavebníctve, poľnohospodárstve alebo cestovnom ruchu, no a prispieva k tomu aj efekt ukončenia dočasných pracovných zmlúv, ktoré sú často viazané na koniec kalendárneho roka,“ hovorí Zuzana Rumiz, prezidentka Asociácie personálnych agentúr Slovenska (APAS) a riaditeľka agentúry ManpowerGroup Slovensko. Minulý rok však personalisti pociťovali nižšiu potrebu zamestnancov v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi takmer vo všetkých sektoroch už od novembra, i keď v číslach nezamestnanosti sa tento jav odzrkadlil až neskôr.
Podľa Dariny Mokráňovej, výkonnej riaditeľky personálnej agentúry Index Nosluš pre SR a ČR, môžu tentoraz stáť za rastom nezamestnanosti aj makroekonomické faktory, ako sú vysoké náklady na energie, neistota na trhu a pokles dopytu po niektorých produktoch a službách. Výsledkom je opatrnosť zamestnávateľov pri rozširovaní výroby a prijímaní nových pracovníkov. „Čakáme na nové pracovné príležitosti, no investície sa zatiaľ skôr plánujú, respektíve prebieha príprava, napríklad pri novej automobilke na východe krajiny,“ hovorí Mokráňová. „Zásadnú rolu hrá na Slovensku aj ochladzovanie v automobilovom priemysle, ktorý je u nás kľúčovým zamestnávateľom. Vplýva na to prebiehajúca transformácia smerom k elektromobilite, ale aj konkrétne plány jednotlivých spoločností, ktoré nie sú pre Slovensko vždy priaznivé,“ dodáva.
Ilustračné foto: Nick Fewings / Unsplash.com
So začiatkom sezónnych prác sa očakáva oživenie dopytu po pracovnej sile, tentoraz by však mohol mať rast nezamestnanosti trvalejší charakter. „Dôvodom je najmä prehĺbenie poklesu vo výrobe,“ upozorňuje Zuzana Rumiz. „V posledných mesiacoch vidíme spomalenie najmä v automobilovom priemysle a v dodávateľskom reťazci. Negatívnym faktorom je aj pokračujúca neistota v globálnej ekonomike a vysoké náklady na podnikanie, ktoré môžu obmedzovať tvorbu nových pracovných miest,“ hovorí prezidentka APAS a dodáva: „Ak by sa nezamestnanosť dlhodobo udržala na vyššej úrovni, mohlo by to spomaliť rast Slovenskej ekonomiky a znížiť spotrebiteľský dopyt.“
Dlhodobý rast nezamestnanosti by mal negatívny dopad na spotrebu domácností, čo by ovplyvnilo obchod a služby. Možno tiež očakávať väčší tlak na verejné financie a sociálny systém. „Treba však dodať, že znižovanie počtu zamestnancov predpokladáme najmä v odvetviach, kde je dlhodobo nedostatok domácej pracovnej sily. Riešením tak môže byť obmedzenie dovozu pracovníkov zo zahraničia. Preto si myslím, že dopad nebude taký zásadný. Taktiež vzhľadom na demografický vývoj sa pokles pracovných miest nemusí odraziť na miere nezamestnanosti priamoúmerne. Pri nižšom počte zamestnancov však môže nastať problém s verejnými financiami v oblasti príjmov“ dopĺňa ďalšie aspekty D. Mokráňová.
Pokiaľ ide o ďalší vývoj, prezidentka APAS vidí tri možné scenáre: „Pri optimistickom sa priemysel prispôsobí novým podmienkam, ekonomika sa stabilizuje a dopyt po pracovnej sile opäť porastie. Druhou možnosťou je stagnácia, kedy nezamestnanosť zostane približne na aktuálnej úrovni. No a pesimistický scenár by znamenal rast nezamestnanosti, ktorý by mohli priniesť globálne ekonomické otrasy a ďalší prepad v priemysle,“ sumarizuje Z. Rumiz. To, ktorý zo scenárov sa stane realitou, bude závisieť od viacerých faktorov, najmä však od situácie v priemysle a na exportných trhoch – otázkou teda je, či prevážia pozitívne impulzy, napríklad investície a projekty, ktoré by vytvorili nové pracovné miesta, alebo budú rastúce náklady a legislatívne zmeny vytvárať ďalší tlak na firmy.
„Ak bude ekonomika naďalej čeliť problémom, môže dôjsť k ďalším vlnám prepúšťania najmä v sektoroch citlivých na rast nákladov. Nezamestnanosť by potom mohla stúpnuť predovšetkým v regiónoch s menšími možnosťami na rekvalifikáciu a prechod do iných odvetví,“ konkretizuje Darina Mokráňová a pokračuje. „Naopak, v prípade, že napríklad automobilový sektor priláka nové investície alebo zákazky (či už pre samotné automobilky, alebo pre ich subdodávateľov), môžeme očakávať opätovný rast počtu pracovných miest. Tým sa zvýši aj kúpyschopnosť obyvateľstva a ekonomika sa ‚roztočí‛. Obnoví sa dopyt po tovaroch a službách, ďalší zamestnávatelia budú naberať zamestnancov a nezamestnanosť sa môže opäť znížiť.“
Globálnych negatívnych faktorov, ktoré môžu výrazne ovplyvniť slovenský trh práce, je v súčasnosti nemálo. „Sú to napríklad clá, ktoré USA postupne uvaľujú na zvyšok sveta, ale aj colná vojna EÚ verzus Čína. Sú tu tiež (z môjho pohľadu nešťastné) sankcie na výrobcov za uhlíkovú stopu,“ vymenúva Jinděich Hodek z personálnej agentúry Index Nosluš, podľa ktorého tak bude pokles dopytu zo zahraničia pretrvávať, a to najmä v automotive a v strojárenstve. „Je toho už priveľa na to, aby to nemalo dlhodobý a veľký vplyv,“ konštatuje Hodek. „Ak si ale Únia uvedomí, že nie je dobrá cesta sankcionovať vlastných živiteľov, teda najväčších platcov daní a zamestnávateľov, a sankcie zruší, ak sa situácia s clami vo svete upokojí (časom k tomu určite dôjde, otázne však je kedy), nemusel by byť nárast nezamestnanosti u nás dramatický,“ myslí si.
Pre pozitívny vývoj bude podľa personalistov dôležitá aj podpora podnikateľského prostredia u nás a znižovanie administratívnej záťaže pre zamestnávateľov, kľúčové budú nové investície alebo naštartovanie súčasných výrob. „Potrebujeme signály, ktoré by priniesli väčšiu mieru istoty a stability pre našich ekonomických ťahúňov. Napríklad oddialenie prechodu na elektromobilitu môže priniesť možnosti pre výrobcov z tejto sféry etablovaných na Slovensku. Pracovné mieste by sa mohli vytvoriť aj investíciami do zbrojného priemyslu,“ vysvetľuje Mokráňová.
Odborníci sa zároveň zhodujú v tom, že je dôležité sledovať nielen aktuálnu situáciu na trhu práce a hľadať riešenia nielen na krátkodobé výkyvy nezamestnanosti. Demografický vývoj u nás aj v celej Európe si totiž vyžaduje aj dlhodobé strategické opatrenia. „Problémom začína byť starnutie populácie. Hoci teraz vidíme nárast nezamestnanosti, v dlhodobom horizonte tak bude zrejme problémom skôr nedostatok pracovníkov v niektorých odvetviach,“ hovorí Darina Mokráňová. „Aj keď v tejto neistej dobe je ťažké plánovať ďaleko dopredu, na tento trend nesmieme zabúdať. Nie vo všetkých odvetviach sa totiž dá vyriešiť zefektívňovaním alebo robotizáciou. Preto by sme mali myslieť napríklad aj na to, že ako krajina potrebujeme byť z dlhodobého hľadiska atraktívni pre zahraničných zamestnancov,“ hovorí Mokráňová. Podľa Zuzny Rumiz je rovnako dôležitá aj investovanie do rekvalifikácie pracovníkov. „Trh práce sa výrazne mení a firmy hľadajú čoraz viac zamestnancov s novými zručnosťami, najmä v oblasti IT, automatizácie a udržateľnosti. Podporu si zaslúžia aj flexibilné formy zamestnávania, ktoré môžu pomôcť rýchlejšie reagovať na meniace sa podmienky trhu,“ uzatvára prezidentka APAS.
Zdroj: APAS
