Súčasťou novely zákona z dielne MPSVaR SR, ktorá aktuálne ide do pripomienkového konania a mala by byť účinná od polovice budúceho roka, je aj krátenie dávok v hmotnej núdzi v prípade, ak poberateľ odmietne vhodnú pracovnú ponuku. Podľa zástupcov Asociácie personálnych agentúr Slovenska môže byť toto opatrenie na jednej strane vnímané ako motivácia pre dlhodobo nezamestnaných nájsť si prácu, upozorňujú však, že na druhej strane prináša aj isté riziká a tiež potrebu zrealizovať ďalšie súvisiace kroky.
Na Slovensku máme množstvo voľných pracovných miest, ktoré zamestnávatelia nedokážu obsadiť. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš by ich chcel aspoň sčasti zaplniť našimi nezamestnanými a dostať do práce čo najviac z tých, ktorí by sa mohli zamestnať. Avizoval preto viacero zmien, ktoré sa dotknú najmä dlhodobo nezamestnaných a poberateľov dávok v hmotnej núdzi.
V prvom rade by mala byť táto dávka krátená všetkým, ktorí odmietnu pracovnú ponuku zodpovedajúcu ich schopnostiam a zručnostiam, čo by malo znížiť počet dlhodobo nezamestnaných a zabrániť zneužívajú sociálneho systému. Aj podľa zástupcov APAS má toto opatrenie niekoľko potenciálnych prínosov, no zároveň existujú aj riziká, ktoré by mohli oslabiť jeho efektívnosť alebo spôsobiť negatívne dopady.
Ilustračné foto: CARTIST / Unsplash.com
Jedným z pozitívnych efektov odobratia dávok v hmotnej núdzi by mala byť vyššia motivácia nezamestnaných zvažovať aj také pracovné miesta, ktoré by inak mali tendenciu odmietnuť. „Na trhu práce je dnes veľa neobsadených miest najmä v oblastiach ako výroba, logistika či služby. Mnohé z týchto pozícií sú pritom považované za menej atraktívne pre ich fyzickú náročnosť alebo nízku mzdu. Ak sa ale príjmová situácia nezamestnaných zhorší, mohli by byť ochotní prijať aj tieto ponuky. Tým sa zvýši využiteľnosť pracovnej sily, ktorá je momentálne nevyužitá, a čiastočne by sa mohli zaplniť aktuálne voľné pracovné miesta,“ myslí si Zuzana Rumiz, generálna manažérka personálnej agentúry ManpowerGroup a súčasne prezidentka Asociácie personálnych agentúr Slovenska (APAS).
Členovia APAS však upozorňujú aj na iný uhol pohľadu. „Aj keď sú nezamestnaní motivovaní prijať prácu, nemusí to vždy znamenať, že sú aj dostupné pracovné miesta zodpovedajúce ich kvalifikácii alebo skúsenostiam. Mnohí sú totiž dlhodobo nezamestnaní nie preto, že by nechceli pracovať, ale preto, že nemajú pre dostupné pracovné miesta potrebné zručnosti. Najmä v regiónoch, kde je viac pracovných príležitostí, sú časté ponuky práce, ktoré vyžadujú technickú, digitálnu či inú odbornosť. Tie dlhodobo nezamestnaní, často z marginalizovaných skupín, obvykle nemajú a súčasný systém rekvalifikácie im ani neposkytuje dostatočné možnosti, ako sa týmto požiadavkám trhu prispôsobiť,“ pripomína Róbert Čvapek, generálny manažér agentúry Index Nosluš Group a viceprezident APAS.
Z. Rumiz zároveň uvádza aj možné dôsledky. „Prijatie nevhodnej pozície môže následne viesť k nižšej produktivite a frustrácii. Ak by bol jedinou motiváciou na hľadanie si zamestnania strach zo straty dávok, mohli by títo zamestnanci neskôr odísť. Išlo by teda len o dočasné riešenie bez dlhodobého efektu.“ S opatrením o krátení dávok by preto podľa nej malo byť spojené aj rozšírenie dostupných rekvalifikačných programov, ktoré budú reflektovať reálne potreby trhu. Ak sa totiž nezlepšia možnosti nezamestnaných získať kvalifikácie zosúladené s požiadavkami trhu práce, môžu byť celkové pozitívne dopady avizovaného opatrenia limitované.
Pre Slovensko sú charakteristické výrazné regionálne rozdiely v ponuke pracovných miest a nezamestnanosti – kým v Bratislave a na západnom Slovensku je miera nezamestnanosti nižšia, regióny v strede a na východe krajiny čelia vyššej nezamestnanosti. Nedostatok voľných pracovných miest v konkrétnej lokalite tak môže znižovať šancu dlhodobo nezamestnaných nájsť si prácu, pričom mnoho z nich nemá možnosť alebo motiváciu za prácou sa presťahovať. Bariérou môžu byť napríklad cestovné náklady a problémy so zabezpečením ubytovania, ale aj rodinné a sociálne zázemie, ako je starostlivosť o deti alebo seniorov.
„Ak má byť motivačné opatrenie čo najúčinnejšie, je potrebné doplniť avizované krátenie dávok v hmotnej núdzi cielenými rekvalifikačnými programami, ale tiež podporou mobility, aby dlhodobo nezamestnaní mali možnosť prispôsobiť sa požiadavkám trhu práce,“ hovorí prezidentka APAS a pokračuje: „Podpora mobility by pritom mala zahŕňať nielen finančné príspevky na presťahovanie sa alebo dochádzanie za prácou, ako aj rozvoj infraštruktúry, aby sa zlepšili možnosti dopravného spojenia pre tých, ktorí musia za prácou cestovať.“
„Kľúčovou otázkou je aj to, ako bude definovaná vhodná pracovná ponuka,“ myslí si Zuzana Rumiz. Kritériá vhodnosti by mali podľa nej zahŕňať nielen geografickú dostupnosť a typ zamestnania, ale zohľadniť napríklad aj zdravotný stav uchádzača. Inak by avizované opatrenie mohlo ešte viac zhoršiť situáciu zraniteľným skupinám a mať v konečnom dôsledku aj ťažké sociálne dopady. „Niektoré zraniteľné skupiny, ako sú starší ľudia, osoby so zdravotným postihnutím, matky s malými deťmi alebo ľudia z marginalizovaných skupín môžu totiž čeliť objektívnym prekážkam pri získaní a udržaní si zamestnania. Krátenie dávok by mohlo tieto skupiny ešte viac ohroziť a viesť k ich prepadnutiu do chudoby,“ hovorí odborníčka na personalistiku.
Detaily z problematiky marginalizovaných skupín, ako sú vylúčené rómske komunity, dopĺňa aj Róbert Čvapek:. „V tejto komunite často nie je problém v tom, že by ľudia nechceli pracovať, ale že nemôžu pre objektívne príčiny. Napríklad vzdialenosť pracovných miest, chýbajúca verejná doprava a vysoké náklady na dopravu predstavujú pre nich prakticky neprekonateľnú bariéru. Navyše im nízke príjmy a často aj zadlženosť znemožňujú investovať do oblečenia a ďalších vecí nevyhnutných pre výkon práce. K tomu ešte treba pripočítať sociálne a kultúrne bariéry, ako je nedostatočné vzdelanie, nízka úroveň finančnej gramotnosti, iné životné návyky, diskriminácia na trhu práce... Existuje jednoducho množstvo prekážok, ktoré ľuďom z týchto komunít reálne bránia získať a udržať si prácu.“
Zníženie sociálnych dávok v aktuálnej situácii nie je preto podľa R. Čvapeka riešením, ale skôr zhoršením problému. Môže totiž viesť k ešte väčšej chudobe, sociálnemu vylúčeniu a zhoršeniu zdravotného stavu týchto ľudí. Namiesto toho odporúča prijať opatrenia, ktoré budú tieto komunity podporovať – zriadením pracovných miest v blízkosti osád, zabezpečením dostupnej verejnej dopravy, poskytovaním finančnej podpory na dopravu, ale aj podporou vzdelávania a opatreniami na zlepšenie životných podmienok v osadách. V tomto prípade ide totiž o komplikovaný problém a jeho riešenie je behom na dlhú trať.
Zámer ministerstva práce má podľa odborníkov na pracovný trh potenciál na viaceré pozitívne dopady. Znížením dlhodobej nezamestnanosti a počtu osôb závislých na dávkach by sa napríklad znížili výdavky štátu na sociálnu pomoc. Motiváciou pracovať by sa navyše mohli zlepšiť aj pracovné návyky dlhodobo nezamestnaných a vhodné opatrenia by ich mohli dokonca podnietiť k väčšej flexibilite, napríklad k presťahovaniu sa za prácou alebo k rekvalifikácii, ak ich súčasné zručnosti nezodpovedajú potrebám trhu. Rizikom však môže byť práve nedostatočná podpora. „Ak nebudú zavedené súbežné kroky motivujúce dlhodobo nezamestnaných, krátenie či odobratie dávok môže len potrestať tých, ktorí nemajú dostatočné zdroje na to, aby si zlepšili svoju kvalifikáciu alebo za prácou cestovali. Bez takýchto podporných opatrení môže byť avizované krátenie dávok v niektorých prípadoch dokonca kontraproduktívne,“ uzatvára Zuzana Rumiz.
Zdroj: APAS
