Takzvaní fiktívni živnostníci sú u nás dlhodobo skloňovanou témou. Analytici z Útvaru hodnoty za peniaze odhadli, že v minulom roku ich bolo na Slovensku približne 120-tisíc, čo pre štát predstavuje nemalý problém v podobe nižšieho výberu daní a odvodov. Riešením by mali byť prísnejšie kontroly a sankcie pre firmy či aktuálne tiež zdanenie finančných transakcií, ktoré sa má dotknúť aj živnostníkov. Podľa odborníkov z Asociácie personálnych agentúr Slovenska je síce podstatou problému snaha optimalizovať príjmy a výdavky, no situácia je omnoho komplikovanejšia, preto je potrebné pri hľadaní možností jej nápravy postupovať kvalifikovane.
Na Slovensku by podľa Ministerstva práce malo byť viac než 100-tisíc fiktívnych živnostníkov, ktorých práca má charakter závislej činnosti, čo znamená, že v zmysle platnej legislatívy by mali byť zamestnaní na riadny pracovný pomer. Pre štát to znamená problém, keďže dane a odvody zamestnancov sú najväčším zdrojom jeho príjmov, a daňovo-odvodové zaťaženie je u nás pri živnostníkoch podstatne nižšie než pri zamestnancoch. Minister práce Erik Tomáš preto už dávnejšie avizoval, že situáciu hodlá riešiť napríklad posilnením právomocí inšpektorátov práce, jasnejším stanovením kritérií a sprísnením sankcií pre firmy, ktoré predpisy porušujú. Už dnes síce môže firma, ktorá zamestnáva fiktívneho živnostníka, dostať od inšpektorátu práce pokutu za nelegálne zamestnávanie až do 200-tisíc eur a okrem toho jej hrozí aj dorubenie dane a odvodov, no faktom je, že počet uplatnených sankcií je veľmi nízky.
Ilustračné foto: Marten Bjork / Unsplash.com
Odborníci z personálnych agentúr združení v Asociácii personálnych agentúr Slovenska (APAS) sa s otázkami ohľadom práce na živnosť stretávajú pomerne často, a to nielen zo strany zamestnávateľov, ale aj uchádzačov o zamestnanie prakticky v každom odvetví – od IT sektora cez stavebníctvo až po výrobu. Najčastejšie je to však v prípade špecifických činností, ako sú napríklad vodiči VZV alebo zvárači, kde firmy len ťažko hľadajú vhodných pracovníkov. Za celou touto situáciou sú síce peniaze, no problém je omnoho komplikovanejší, ako by sa mohlo zdať.
„Zamestnávanie na živnosť sa na prvý pohľad javí ako zaujímavý spôsob, ktorý je ekonomicky výhodný pre obe strany. Pomer medzi nákladmi zamestnávateľa a čistým príjmom zamestnanca je totiž lepší ako pri práci na pracovnú zmluvu. Keďže Slovensko má podľa OECD jedno z najvyšších daňovo-odvodových zaťažení práce v rámci EÚ, je logické, že firmy aj pracovnici hľadajú spôsoby, ako si svoje náklady znížiť,“ hovorí Darina Mokráňová, výkonná riaditeľka personálnej agentúry Index Nosluš.
Ako však dodáva konateľ agentúry Europersonal Jozef Petrík, dôvodom je aj kombinácia nízkeho mzdového ohodnotenia pri trvalom pracovnom pomere s nízkou nezamestnanosťou: „Slovákom, a v niektorých prípadoch už ani zamestnancom z tretích krajín, sa neoplatí nastúpiť do pracovného pomeru za takú nízku mzdu, akú ponúkajú niektorí zamestnávatelia. Aj preto sa firmy, ktoré potrebujú splniť objednávky, často uchyľujú ku všetkým dostupným riešeniam na získanie požadovaných pracovníkov. Žiaľ, nie vždy v súlade so zákonom.“
Prechodom zo zamestnania na živnosť môže síce človek vďaka nižšiemu podielu daní a odvodov dosiahnuť vyšší čistý príjem, no na druhej strane má tento spôsob práce pre zamestnanca aj viacero negatív, ktoré nie každý ochotne akceptuje. „Ochrana takéhoto pracujúceho je výrazne nižšia. Všetky podmienky, ktoré by ho mali chrániť, si musí dohodnúť so zamestnávateľom v zmluve – či už je to výpovedná lehota a povinnosť objednať si v tomto období od neho nejakú prácu, zadefinovanie príplatkov za prácu nadčas, v noci alebo cez víkend, alebo aj zdanlivo jednoduché veci ako je platená dovolenka či stravné. Ak totiž neexistuje písomná dohoda, môže byť náročné si tieto záležitosti neskôr vymôcť. Druhá možnosť je premietnuť si to všetko do hodinovej mzdy,“ upozorňuje Darina Mokráňová, podľa ktorej je riziko skryté aj v nižšej odvodovej povinnosti.
Živnostník si nemusí povinne platiť poistenie v nezamestnanosti, no v prípade výpadku príjmov tým pádom nemá nárok na podporu. „V prvom roku, keď nemá povinnosť platiť odvody, neplatí zväčša ani nemocenské poistenie, čo môže byť následne problém pri dlhšej pracovnej neschopnosti. No pamätať treba aj na administratívnu záťaž, ktorá celá spočíva na živnostníkovi, čo znamená vedenie daňovej evidencie alebo účtovníctva, ako aj zabezpečenie zdravotných a sociálnych odvodov a podávanie daňových priznaní,“ pripomína Jozef Petrík.
Minister práce Erik Tomáš sa opakovane vyjadril, že je potrebné zaoberať sa nútenými živnosťami, ktorých je na Slovensku najvyšší podiel spomedzi krajín OECD. Všetky prípady fiktívnych živností však nemožno hádzať do jedného vreca. Je pravda, že pre lepší pomer medzi nákladmi zamestnávateľa a čistým príjmom zamestnanca, ktorý môže byť výhodný pre obe strany, mnohí zamestnávatelia pracovníkov k takémuto „podnikaniu“ prakticky donútia, často však ide aj o voľbu samotného zamestnanca. No a nezriedka sa na pracovnom vzťahu firma – živnosť dohodnú obe strany, a to aj napriek obmedzeným pracovnoprávnym zárukám pre takéhoto pracovníka. Nájdenie skutočného „vinníka“ a náprava celej situácie teda nemusia byť vôbec jednoduché.
Vláda však už v tomto smere začala podnikať isté kroky. Okrem avizovaného posilnenia kontroly fiktívnych živnostníkov plánuje vyvíjať tlak aj z opačnej strany – aktuálne by to malo byť zdanenie finančných transakcií, ktoré sa má dotknúť aj živnostníkov. V navrhovanom konsolidačnom balíku, ktorú pred pár dňami predstavila vláda, však pri živnostníkoch ostala sadzba dane z príjmov na úrovni 15 percent, pričom sa v ich prípade zvyšuje hranica zdaniteľných príjmov na 100-tisíc eur.
„Aj my považujeme práve vyšší čistý príjem za jednu z vecí, ktorá na práci na živnosť láka aj zamestnancov,“ konštatuje Darina Mokráňová, ktorá však na druhej strane vníma aj obavy ľudí, pre ktorých nie je živnosť skrytým zamestnaním, ale sú to skutoční drobní podnikatelia. „Akékoľvek vyššie poplatky pre tieto skupiny výrazne zhoršia ich situáciu,“ upozorňuje.
Opatrenia sa totiž dotknú nielen fiktívnych, ale všetkých živnostníkov, ktorí na rozdiel od zamestnancov nemôžu počítať napríklad s platenou dovolenkou či podporou v nezamestnanosti. Navyše nie je úplne jasné, aké percento z celkového počtu takmer 400-tisíc živnostníkov u nás je skutočne „fiktívnych“. Ich počet sa určil len na základe odhadov, ktoré sa pohybujú v rozmedzí od 50- do 123-tisíc v závislosti od použitej metódy. Je teda otázne, nakoľko výpovedné sú dostupné dáta a či je rozumné, aby bič na 50-tisíc ľudí pracujúcich na živnosť s prvkami trvalého pracovného pomeru (aj to nie vždy z vlastnej vôle), poškodil ďalších 350-tisíc poctivých remeselníkov a drobných podnikateľov.
„Všeobecne platí, že zvyšovanie odvodového zaťaženia prináša do ekonomiky viac porušení. V prípade zamestnancov to môže byť napríklad vyplácanie ´na ruku‛. Zníženie odvodového zaťaženia zamestnancov a zamestnávateľov by z tohto pohľadu mohlo byť viac motivujúce na to, aby sa začlenili do systému zamestnancov a nehľadali iné spôsoby, ako ‚ušetriť‛ na odvodoch“, pripomína odborníčka.
Podľa slov Jozefa Petríka by mal štát hľadať pri riešení danej situácie vyváženosť, nielen sankcionovať či zvyšovať odvodové zaťaženie: „Zároveň je dôležité pomáhať zamestnávateľom pri obsadzovaní voľných pracovných miest – či už slovenskými zamestnancami, ktorí sú dlhodobo na úradoch práce, prilákaním Slovákov zo zahraničia späť domov, alebo znížením administratívneho zaťaženia pri nábore zamestnancov z tretích krajín.“
Ako dodáva D. Mokráňová, pri nezamestnanosti, akú dnes na Slovensku máme, totiž často nejde len o tlak zamestnávateľov, ktorí by vyslovene preferovali túto formu zamestnávania. Najmä kvôli pomeru nákladov na cenu práce a čistej mzdy je to často jediný spôsob, ako dokážu získať potrebného zamestnanca. Za vhodné riešenie preto považuje napríklad formu kontroly a pravidlá pre fungovanie SZČO, ktoré sú zavedené v niektorých európskych krajinách: „Živnostník musí daňovému úradu preukázať, že má viacerých objednávateľov, prípadne má objednávky s výraznými medzimesačnými výkyvmi v odvedenom množstve práce. Len v takom prípade môže pracovať na živnosť,“ konkretizuje na záver D. Mokráňová.
Zdroj: APAS
