Z aktuálneho prieskumu spoločnosti Go4Insight vyplýva, že počas prvej vlny pandémie COVID-19 na jar 2020 pracovalo z domu 42% z ekonomicky aktívnych obyvateľov Slovenska. Formou „home office“ pracovali viac ženy a ľudia so školopovinnými deťmi. Veľká väčšina opýtaných sa nazdáva, že doma dokáže byť aspoň tak efektívna ako v kancelárii.
Počas jarnej vlny pandémie sa kancelárska práca do veľkej miery transformovala na prácu z domu. Zo všetkých obyvateľov Slovenska vo veku 15-79 rokov pracovala na tzv. home office aspoň niekoľko dní v týždni viac ako štvrtina (26 %). Z ekonomicky aktívnych obyvateľov sa podiel vyšplhal na 42 %. Všetky alebo takmer všetky dni v týždni pritom pracovalo z domu 26 % ekonomicky aktívnych Slovákov. Častejšie z domu pracovali ženy, ľudia v strednom veku a ľudia z Bratislavy (kde je väčší podiel „kancelárskej“ práce ako v iných regiónoch). Veľký podiel pracujúcich z domu boli tí, ktorí majú školopovinné deti – pričom platí, že čím mladšie školopovinné dieťa, tým väčšiu časť pracovného týždňa rodičia pracovali z domu. Z domu pracovali aj dve tretiny ľudí s najvyšším sociálnym a ekonomickým postavením.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Dôležité je v súvislosti s prieskumom zdôrazniť fakt, že samostatnú pracovňu a teda reálnu domácu kanceláriu (anglicky „home office“) má len zlomok ekonomicky aktívnych obyvateľov Slovenska. Reálne teda môžeme túto prácu nazvať práca z domu alebo práca na diaľku. Na dočasnú pracovňu sa mení obývačka, kuchyňa aj spálňa a občas aj kúpeľňa. Podľa informácií z porovnávačov cien, e-shopov aj predajcov elektroniky, mimoriadne stúpol počet predaných zariadení, ktoré umožňujú pracovať na diaľku, napr. notebookov, smartfónov, monitorov, redukcií, kabeláží, počítačového príslušenstva a slúchadiel. Podľa odhadov stúpli predaje od 30 % až do 150%. Súviselo to aj s tým, že niekoľko týždňov boli uzatvorené školy a prebiehal dištančné vzdelávanie prostredníctvom Zoom, MS Teams a podobných aplikácií, ktoré si vyžadovali zodpovedajúci hardvér.
Agentúra Go4Insight zároveň skúmala, ako respondenti sami hodnotia efektivitu svojej vlastnej práce z domu v porovnaní s prácou na bežnom pracovisku. Približne polovica (49 %) tých, čo pracovali z domu, hodnotia efektivitu vlastnej práce na približne rovnakej úrovni. O niečo viac ako štvrtina ľudí pracujúcich z domu (27 %) sebakriticky uviedla, že efektivita ich práce bola o niečo nižšia. Na druhej strane, približne rovnako veľká skupina (24 %) si myslí, že ich pracovný výkon doma bol dokonca o niečo vyšší, ako bežne dosahujú v kancelárii. (zo starších štúdií zo zahraničia vyplýva, že ľudia si doma dokázali nastaviť pracovné úseky tak, aby neboli rušení kolegami, čo je v kancelárii bežné. Každé vyrušenie znižuje produktivitu).
Zaujímavé je, že ženy hodnotia efektivitu svojej práce o niečo lepšie – až 30 % z nich uviedlo, že efektivita ich práce v porovnaní s prácou v bežnom pracovnom prostredí bola vyššia a len 23 % hodnotí svoju prácu ako menej efektívnu. Naopak, muži boli podľa svojho vlastného názoru doma menej efektívni – prácu formou home office hodnotí ako efektívnejšiu iba 15 % z nich, pričom dvojnásobný počet mužov (3 3%) uznáva, že doma pracovali menej efektívne. Tieto rozdiely môžu byť spôsobené aj odlišnou štruktúrou typu zamestnania mužov a žien.
Výrazne efektívnejšie pracovali podľa svojho názoru ľudia, ktorí majú školopovinné deti. A opäť platí, že čím mladšie je školopovinné dieťa, tým vyššie bolo sebahodnotenie efektivity práce.
Otázkou zostáva, či aj vyučovanie bolo takto efektívne a ako ľudia vnímali kvalitu tráveného času či zmeny dynamiky vzťahov v rodine. Prejavila sa „ponorková choroba“ alebo sa rodiny zomkli a objavili nové spoločné aktivity, nové rozmery vzájomného spolužitia? Niektoré prieskumy žiaľ poukazujú negatívne sociálne javy, ako stúpajúci počet prípadov domáceho násilia, ktoré môže prameniť napríklad z frustrácie zo straty zamestnania a príjmu, z obáv o vlastné zdravie a budúcnosť.
Ďalším faktorom, ktorý má vplyv na vnímanie efektivity a produktivity je objem pridelenej práce. Keďže počas koronakrízy sa mnohé odvetvia doslova zastavili, počet projektov a úloh sa radikálne znížil. Niektoré firmy ako napríklad maloobchodníci presunuli časť administratívnych pracovníkov do skladov alebo na iné než kancelárske pozície.
Približne 40 % zamestnancov, ktorí počas korona krízy pracovali z domu, by prácu z domu preferovali častejšie alebo oveľa častejšie, ako tomu bolo pred pandémiou. Ďalších 30 % by preferovalo približne rovnakú frekvenciu práce z domu. Výsledky prieskumu Go4Insight sa zhodujú aj so situáciou v európskom regióne. Spoločnosti v snahe vyhovieť odporúčaniam hygienikov znížili počet zamestnancov na plochu kancelárií zhruba o 50 %.
Nie všetci pracovníci, ktorí si počas pandémie vyskúšali prácu z domu, by takýmto spôsobom chceli pracovať aj v budúcnosti. Približne tretina z nich by podľa Go4Insight z domu chcela pracovať menej často ako pred pandémiou. Zdá sa, že preferencia práce z domu je veľmi individuálna a závisí od osobného a rodinného nastavenia jednotlivých zamestnancov. Ukazuje sa, že optimálnym riešením môže byť individuálne nastavená kombinácia práce z pracoviska a z domu.
Oveľa častejšie by si priali pracovať z domu muži, hoci na druhej strane pri práci z domu sami seba označili za menej efektívnych. Vyššiu frekvenciu práce z domu by uprednostnili aj mladší ľudia. Hoci by veľká časť zamestnancov rada pracovala (aspoň niekoľko dní do týždňa) z domu, aj naďalej zastávajú názor, že ich zamestnávateľ prácu z domu až tak nepreferuje. Približne dve tretiny z pracovníkov, ktorí si na jar vyskúšali pracovať z domu, sa nazdáva, že ich zamestnávatelia nepodporujú častejšie home office. Z praxe však vyplýva, že viaceré do svojej firemnej politiky zaviedli takpovediac „povinný home office“ aspoň počas 2 alebo 3 dní v týždni práve z dôvodu znižovania zaľudnenosti kancelárskych priestorov. Go4Insight v tejto súvislosti zistila, že zmenu smerom k väčšej flexibilite toho, či bude práca vykonávaná z domu alebo na pracovisku, od svojho zamestnávateľa cíti 36% zamestnancov.
Redakcia Kancelarie.sk
Zdroj: Všetky uvedené informácie pochádzajú z reprezentatívneho prieskumu na populácii Slovenskej republiky vo veku 15-79 rokov, ktorý realizovala agentúra Go4insight na reprezentatívnej vzorke 1 000 respondentov v na prelome júla a augusta 2020. Prieskum bol realizovaný metódou Multimode - kombináciou osobného a online dopytovania.
Podobné články
