Takmer každý projekt prechádza od prvého návrhu menej či viac významnými zmenami. Svetlou výnimkou je Malý Trh, ktorý počas dvadsiatich rokov existencie AKJ neprebehol od prvej skice ani jednou úpravou.
Keď niekto spomenie loď medzi Mlynskými Nivami a Dunajskou ulicou v Bratislave, snáď každému sa v predstave okamžite zjaví zelená, presklenná loď, stavba, ktorá je v našom hlavnom meste jednou z najnetradičnejších. V čase, keď sa pripravoval návrh na ralizáciu budovy na Malom trhu, tvorila táto časť hranicu medzi perifériou mesta a historickou Bratislavou, kde okolité domy zívali šedosťou malomesta, pomalým tempom a malými nájomnými obchodíkmi. Akoby si toto miesto pýtalo trochu oživiť. Stalo sa ale niečo, čo nikto nepredpokladal. O pár mesiacov doslova doplávala na Malý trh obrovská, moderná loď, ktorá úplne narušila kolorit dovtedy spiacej časti Bratislavy.
Skupina Jančina Architekti boli do realizície Malého trhu prizvaní cez súťaž. Oblasť medzi Dunajskou ulicou a Mlynskými Nivami vnímal Juraj Jančina ako “skostnatený” priestor, ktorý aj napriek tomu, že patrí do pamiatkového územia, žiadne pamiatkové hodnoty v skutočnosti nemá. V zmysle, že každá doba by mala do pôvodného, aj pamiatkármi chráneného územia priniesť niečo nové, súčasné, čo nemusí byť za každú cenu v súlade s charakterom okolia, vytvoril úplne odlišný koncept budovy, ktorý výrazne narušil ráz a architektúru v tejto oblasti. Jančina využil tvar pôdorysu špicatého pozemku Malého trhu v maximálne možnej miere a postavil na ňom stavbu, ktorej koncept tvoril ideu doslova “vpálenia” modernej architektúry, odvahy a života presne medzi hranice spiacej Bratislavy a jej periférie. Tento nápad investora tak zaujal, že už od prvej skice nechcel na projekte zmeniť absolútne nič a zmena nenastala ani potom, čo sa investori na projekte vymenili. Investor nepredpokladal, že by sa pre tento projekt dalo získať územné rozhodnutie a stavebné povolenie, lebo tomu nenasvedčovali žiadne okolnosti, ani skúsenosti s pamiatkármi a s mestom. Lenže príbeh a myšlienka Malého trhu ako lode, ktorá doplávala do Bratislavy, bol natoľko zrozumiteľný a vítaný, že bol prijatý u pamiatkárov, aj u starého mesta, dokonca v čase, kedy by nikto nepredpokladal že podobný projekt prejde. Jančina Architekti dokázali pretaviť regulatívy, ktoré v tom území neboli na takúto architektúru vôbec pripravené a začali stavať.
Projektom Malého trhu presadzoval Juraj Jančina na tú dobu výrazne modernú architektúru, čo sa netýkalo len netradičnosti tvaru, ale aj materiálu, presklennej fasády, výšky, alebo sklonov. Raritou bola aj absencia strechy, čo bol prvok, nad ktorým sa vtedy pozastavovalo nemálo ľudí. Netradičný tvar budovy podporil pozemok, ktorý bol zakončený ostrým uhlom, čo sa nakoniec ukázalo ako jeho najväčšia hodnota. Tento pozemok je využitý takmer na sto percent, pričom jeho úžitkovú plochu ešte rozširujú vyduté bočné steny budovy. Cudzorodý tvar administratívnej budovy o čosi zjemňuje jeho napojenie na vedľajší dom, ku ktorému ho spája železobetónová stena s pravidelne rozmiestnenými otvormi a tradične poňatým parterom s kamenným obkladom. Táto stavba pôsobí na okolie ako bublina, ktorá vďaka celopresklennému hlinníkovému plášťu fasády vytvára pocit hladkej, napätej, práve nafúknutej lode, ktorá prudko kontrastuje s vyústením do ostria provy.
Budova má sedem nadzemných podlaží a dve podzemné parkoviská, a v časti suterénu sa nachádzajú aj miestnosti pre skladové účely a pre časti technológie. V celozasklennom parteri prvého podlažia sa nachádzajú dve samostatné jednotky pre plyfunkčné využitie, z ktorých vedie schodisko do suterénu. Ostatné nadzemné časti sú navrhnuté pre administratívne účely, pričom jednotlivé kancelárie majú možnosť variabilného rozdelenia na menšie jednotky podľa požiadaviek nájomcu. Vstup do administratívnej časti, ako aj únikový východ z jednej z galérií sú orientované z Páričkovej ulice, z ktorej sa vchádza do podzemného parkingu. Všetky podlažia sú navzájom pospájané vizuálne efektným schodiskom a osobným výťahom, ktorý vedie až do podzemného parkoviska.
Úspech sa meria živým objektom. Či to bolo netradičným konceptom administratívnej budovy a strachu ľudí z nového, alebo výmenou majiteľov a znemožnenia využitia stavby, ale ešte rok po dokončení projektu zívala táto budova prázdnotou. Juraj Jančina to v tej dobe chápal ako úplnú prehru a nedokázal sa zmieriť s tým, že by táto loď, ktorá veľkolepo vplávala do spiacej časti Bratislavy, ostala napokon úplne prázdna. Ubehol však rok a s vyriešením problémov sa postupne začali kancelárie budovy Malého trhu zapĺňať. Dnes je Malý trh živým projektom, ktorý hrdo stojí na vtedajšej hranici Bratislavy a pre obyvateľov mesta je akousi kultovou budovou, ktorú pod názvom “Loď” pozná naozaj každý.
Zdroj: Jančina architekti, Foto: Ing. Juraj Bartoš
Podobné články
