V horúcej letnom počasí vaša myseľ častejšie uniká k vode, zmrzline alebo vychladeným nápojom. Otázkou na zamyslenie je produktivita práce. Nepočítane štúdií hovorí o tom, že skutočne produktívne dokážeme pracovať len niekoľko hodín denne. Čo robia v kancelárii zamestnanci 8, 10 alebo 12 hodín? Čo tam robíte vy?
Medzi špecifiká práce v postsocialistických krajinách patrí aj istý dešpekt voči podnikateľom. Občas znie slovo „podnikateľ“ ako nadávka. Isto je to aj zásluhou divokej privatizácie s presahom na politické špičky. Podnikateľmi sa totiž stali ľudia, ktorí nerozumeli biznisu, ale mali správne konexie. Mnohé podniky skončili, lebo socialistické riadenie nevedeli „našrobovať“ na prichádzajúcu trhovú ekonomiku. Ešte dnes sa tak v kanceláriách stretávame s rebelujúcou nedisciplinovanosťou, ale aj nenápadným porušovaním pravidiel, krádežami, lebo veď „kto nekradne, okráda svoju rodinu“ (aj keby to mal byť kancelársky papier alebo pero). Portál TheConversation.com uvádza výsledky štúdie, podľa ktorej sa internými krádežami „stráca“ až 35 % firemného inventára. Takéto obohacovanie často vzniká aj kvôli pocitu nedostatočného platového ohodnotenia alebo jednoducho z nutkania ublížiť, pomstiť sa svojmu zamestnávateľovi – kapitalistovi - za úspech v biznise. Či sa kultúra v podnikovom ekosystéme zlepší vďaka generačnej výmene a s príchodom start-upov je otázne. O miléniáloch sa píše ako ľuďoch s nereálnymi očakávaniami za minimálny výkon, ktorí sú navyše nelojálni...
Ilustračné foto: Dreamstime.com
Mnohým ľuďom vyhovuje teplé miestečko v kancelárii a polovičný výkon. Surfujú na stránkach, ktoré nemajú nič spoločné s výkonom ich práce, veľa času trávia na stretnutiach, v kuchynke, na fajčiarskych prestávkach. Frustráciu a korporátnu nudu zaháňajú všelijako, čo sa prejavuje spomínanými krádežami alebo v podobe modrých pondelkov a zvýšenej absencie. Ani absencia zo zdravotných alebo rodinných dôvodov však neškodí podniku tak, ako predstieranie práce – ide o aktívnu neangažovanosť. Ľudia sú síce v práci, ale prácu len predstierajú, robia rutinné, plytké a často aj zbytočné činnosti. Prácu, ktorá za štandardných okolností trvá hodinu, vykonávajú celý deň. Sú pasívni, ignorujú akútne aj potenciálne problémy, nie sú aktívni a už vôbec nie proaktívni. Pojem aktívna neangažovanosť používa vo svojich štúdiách agentúra Gallup, ktorá hovorí, že náklady na aktívne neangažovaných zamestnancov sa v USA v roku 2001 pohybovali medzi 292 a 335 miliardami dolárov ročne, vo Veľkej Británii medzi 37 a 38,9 miliardami libier a v Nemecku okolo 260 miliárd eur.
V širších súvislostiach do aktívnej neangažovanosti môžeme zahrnúť aj tzv. „prítomnizmus“ (angl. presenteeism), kedy je síce zamestnanec v kancelárii prítomný, ale nepracuje efektívne z dôvodu zdravotných problémov. Svetová rada pre zelené budovy (WGBC) uvádza, že v Austrálii sú náklady na prítomnizmus, odhadované na úrovni 26 miliárd dolárov ročne! Štúdie z USA hovoria, že na koláči všetkých nákladov súvisiacich so zdravím zamestnancov sa strata produktivity podieľa jednou až tromi pätinami.
Dôvodov prečo je prítomnizmus rozšírený je niekoľko, napríklad nesprávne nastavené vnútorné prostredie budov (chladenie, vetranie, hluk...), alebo workoholizmus. Workoholizmus má pravdepodobne korene aj v tom, že angažovaní nadšenci dlhodobo pracujú aj za neangažovaných kolegov, prípadne za kolegov, ktorí prácu len predstierajú. Všimnite si, že predstieranie práce – tento kancelársky ukazovateľ produktivity - je veľmi rozšírený. Veľa ľudí dáva okato najavo, že sú veľmi zaneprázdnení, že majú viditeľne veľa práce, behajú z jedného stretnutia na druhé s telefónom pri uchu a nadmerne používajú kancelársky slang.
Ďalším dôvodom nízkej produktivity môže byť aj nedostatok priestoru a času pre tzv. hlbokú prácu. Ako píše Cal Newport v rovnomennej knihe, hlboká práca je taká, ktorá vyžaduje plné sústredenie, maximálne vyťažuje kognitívne schopnosti a ťažko replikovateľná. Naproti tomu plytká práca zahŕňa rutinné úlohy často logistického charakteru, vykonávane bezmyšlienkovite s minimálnou námahou. Aktívne neangažovanie sa v plytkých úlohách, napr. triedenie e-mailov, je ospravedlniteľné len vtedy, ak sa zamestnanec zaoberá hlbokou prácou. Dobre to vystihla Indira Gándhí: „Existujú dva typy ľudí: tí, ktorí pracujú a tí, ktorí si pripisujú zásluhy. Snažte sa byť v tej prvej skupine – je v nej menšia konkurencia.“
Ilustračné foto: Pixabay.com
Čaro štatistík spočíva v priemerných ukazovateľoch. Ak zoberieme priemerné údaje za celé Slovensko, tak podľa Eurostatu máme v súčasnosti najvyššiu produktivitu práce a najnižšie mzdy v rámci krajín V4. Otázkou je, akou mierou sa na týchto ukazovateľoch podieľajú práca v priemysle a v administratíve. Druhé menované odvetvie má zrejme čo dobiehať. Ako teda neangažovaných ľudí motivovať? Alebo je vhodnejšie ich sankcionovať? Existujú rôzne softvérové nástroje, ktoré ukazujú čas strávený na konkrétnych stránkach a vedia vybrané stránky zablokovať. Prísne pravidelné reporty a inventúry, meranie a riadenie však môžu byť vnímané aj šikanózne, monitoring je nazývaný „veľkým bratom“ a podobne. (Pozoruhodné je to, že tieto myšlienky najhlasnejšie prezentujú práve tí, ktorí chcú byť platení za chodenie do práce, nie za reálne výkony a prínosy). Účinnejším nástrojom je zvyšovanie angažovanej účasti, napríklad aktívnym zapájaním do projektov, využívaním prvkov gamifikácie a vzájomnej súťaživosti. Nemalou mierou sa na angažovanosti podieľa aj vnútorné prostredie kancelárie, budova a jej okolie. Zamestnanci by mali mať možnosť prispôsobiť si prostredie svojim potrebám a využívať tie priestory, ktoré práve potrebujú, napr. kuchynku, odhlučnený priestor (silent box) na telefonovanie alebo hlbokú prácu či konferenčnú miestnosť. Angažovaná neúčasť súvisí aj s pracovnou morálkou a etikou, nastavenými vnútrofiremnými pravidlami, politikou firmy a spoločenskou zodpovednosťou. Napokon posúďte sami, či je väčšou škodou ukradnuté pero, vyplácanie mesačného honoráru za zohrievanie kancelárskej stoličky alebo strata klienta vďaka meškajúcim podkladom od aktívne neangažovaného zamestnanca.
Juraj Turzo, Ilustračné foto: Pixabay.com, Dreamstime.com
