Septembrové čísla potvrdili, že rast priemyslu sa v posledných mesiacoch zastavil. Po zohľadnení tradičnej sezóny priemyselná produkcia v septembri stagnovala (prepočet UniCredit Bank na základe údajov Štatistického úradu SR). Dynamika medziročného rastu priemyslu sa ďalej spomaľovala – z 2,7% na 1,2%, pričom priemysel medziročne rástol najpomalšie od marca minulého roka.
Vprvej polovici roka ťahali priemysel najmä exportne orientované odvetvia, ich rast sa však v letných mesiacoch úplne zastavil - pravdepodobne pod vplyvom slabnúceho externého dopytu, ale aj očakávaného zastavenia rastu v automobilovom priemysle v dôsledku naplnenia jeho produkčných kapacít. Tento trend potvrdil aj september, kedy produkcia exportne orientovaných odvetví medzimesačne (po zohľadnení sezóny) poklesla o -0,2% (prepočet UniCredit Bank). Medzimesačný pokles zaznamenali najmä dve kľúčové exportné odvetvia slovenského priemyslu – automobilový priemysel a výroba spotrebnej elektroniky. Naopak, medzimesačne naďalej rástla produkcia elektrických zariadení (iných ako spotrebnej elektroniky), ktoré si udržujú svoju pozíciu najrýchlejšie rastúceho odvetvia, dynamicky medzimesačný rast však zaznamenali v septembri aj strojári. Pri slabších číslach exportnej časti priemyslu sa v septembri prekvapivo spamätali low-tech odvetvia a odvetvia chemického priemyslu, ktoré zaznamenali relatívne dynamický medzimesačný rast produkcie. Dynamika medziročného poklesu ich produkcie sa zmiernila, výroba potravín a rafinérsky priemysel dokonca obnovili medziročný rast produkcie.
Ilustračné foto: Freeimages.com
Rast produkcie priemyslu sa v treťom štvrťroku spomalil, v úhrne v porovnaní s druhým štvrťrokom vzrástla produkcia priemyslu po zohľadnení sezóny o 0,4% (oproti 0,7% v druhom štvrťroku), dynamika medziročného rastu sa spomalila z 5,2% v Q2 na 2,7% v Q3 a priemysel tak zaznamenal v treťom štvrťroku najpomalší medziročný rast od Q4 2011. Slabšie čísla priemyslu v treťom štvrťroku idú najmä na vrub exportne orientovaných odvetví, ktoré reagovali na slabnúci externý dopyt. Optimisticky nepôsobí ani štartovacia pozícia pre ďalší štvrťrok, produkcia priemyslu na konci tretieho štvrťroka, t.j. v septembri, bola nižšia (o -0,2%) ako produkcia na konci druhého štvrťroka, t.j. v júni. Mesačné čísla priemyslu naznačujú, že priemysel výraznou mierou v treťom štvrťroku prispel k spomaleniu rastu HDP a sú tak v súlade s našimi očakávaniami, že dynamika rastu HDP sa v 3Q spomalila z 2,5% na 2,1%.
Stavebníctvo v septembri opäť klesalo - v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa jeho produkcia po zohľadnení tradičnej sezóny znížila o -1,3%, dynamika medziročného poklesu stavebníctva sa tak prehĺbila z -4,0% na -5,3%. Za poklesom stavebníctva v septembri treba hľadať najmä prudký pokles produkcie slovenských firiem v zahraničí. Ich tuzemská produkcia zaznamenala mierny medzimesačný rast, pričom dynamika jej medziročného poklesu sa zmiernila z -4,6% na -3,8%. V tuzemsku v septembri medzimesačne rástla najmä výstavba budov, naopak v segmente výstavby infraštruktúry sme mohli pozorovať korekciu silných augustových čísel, pričom stavebná produkcia v tomto segmente sa vrátila k priemeru prvých ôsmych mesiacov roka. Stavebníctvo nerástlo v úhrne ani v treťom štvrťroku tohto roka, keď v porovnaní s druhým pokleslo o -0,6% (sezónne očistené – prepočet UniCredit Bank). A hoci sa dynamika jeho medzikvartálneho poklesu sa opäť spomalila, v dôsledku vyššej minuloročnej porovnávacej bázy, kedy stavebníctvo v druhej polovici roka začalo javiť prvé známky oživenia, sa dynamika medziročného poklesu stavebníctva prehĺbila z -3,1% na -5,0%. Mesačné čísla naznačujú, že ani stavebníctvo by tak medziročný rast HDP nemalo ťahať smerom nahor.
Podľa indikátora ekonomického sentimentu Štatistického úradu ostáva nálada subjektov v priemysle stále relatívne dobrá. Reálne čísla z letných mesiacov však ukazujú skôr opak - stagnáciu priemyslu. Hlavným dôvodom je pravdepodobne oslabenie externého dopytu z krajín EÚ aj v dôsledku turbulencií, ktoré zo sebou priniesla eskalácia ukrajinského konfliktu. Predpokladáme však, že počiatočnú paniku by postupne mohlo vystriedať upokojenie nálad v Európe, čo by sa malo pozitívne prejaviť aj na výkonnosti slovenského priemyslu.
Nálady v stavebníctve sa v posledných mesiacoch výrazne zlepšili. Indikátor dôvery v stavebníctve dosiahol v septembri a októbri najvyššiu úroveň od konca roku 2008. Predpokladáme, že zlepšenie nálad by mohlo súvisieť najmä s plánmi a uzavretými zmluvami na výstavbu diaľnic (objem rozstavaných diaľnic by mal v najbližšom období dosahovať historické maximá). Stavebná produkcia by sa tak v závere roka mohla predsa len vrátiť na rastúcu trajektóriu, v októbri a novembri by ju mohli podporiť aj blížiace sa komunálne voľby (hoci v medziročnom porovnaní sa poklesu stále pravdepodobne nezbaví). Rizikom naďalej ostáva ponuková strana – zlá kondícia TOP hráčov slovenského stavebníctva, ktorá môže zotavovanie tohto sektora naďalej brzdiť.
autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu
Zdroj: UniCredit Bank Weekly Notes
Podobné články
