Slovenská ekonomika vrástla v 2.Q v súlade s predošlým tempom a naďalej produkovala pracovné miesta. Zloženie HDP ukázalo rastúci príspevok domáceho dopytu, zatiaľ čo čistý export klesal.Výhľad sa však zhoršil a preto naše odhady na ďalšie obdobie revidujeme nadol. Reálna aktivita na začiatku 3.Q už poľavila, výnimkou bol maloobchod. Deflácia sa v auguste prehĺbila na -0,2% r/r. ECB znížila sadzby na nové historické minimum.
Druhý odhad HDP potvrdil rast slovenskej ekonomiky na úrovni 2,5% r/r v stálych cenách a 1,9% r/r v bežných cenách. Detaily zloženia HDP odhalili, že rast ťahal výhradne domáci dopyt, ktorý ešte zrýchlil z 3,9% r/r v 1Q na 5,8% v 2Q. Rovnaký trend pritom zaznamenali aj susedné ekonomiky Česka a Poľska. Toky zahraničného obchodu medzitým na oboch stranách viditeľne spomalili. Rastovou dynamikou však dovozy prekonali vývozy a príspevok čistého exportu tak ostal negatívny. Dovozy prekonali vývozy jednak kvôli vyššej tvorbe zásob – rast tvorby hrubého kapitálu vyskočil na 16,9% r/r, no slušne rástli aj fixné investície. Spotreba domácnosti zotrvala v raste, i keď miernejšom než v predošlom štvrťroku. Verejná spotreba ale naopak rástla rýchlejšie než počas 1Q, dvakrát takým tempom ako celá ekonomika, čo nie je v súlade s ozajstnou fiškálnou konsolidáciou.
Celkový počet pracovných miest vzrástol počas druhého štvrťroku v sezónne očistenej miere podľa metodiky VZPS oproti predošlému štvrťroku o 0,5%. Medziročne tak bolo v ekonomike o 1,1% viac pracovných miest (rast v 1Q bol len 0,2% r/r). Nezamestnanosť medzitým klesala už tretí štvrťrok v rade. Miera nezamestnanosti sa tak znížila na 13,2%, čo je o 0,8p.b. menej ako v rovnakom štvrťroku pred rokom. Aktuálnejšie dáta – registrovaná miera nezamestnanosti zaznamenala ďalší pokles z 12,67% v júli na 12,65% v auguste. Tento ostatný pokles však bol ťahaný výhradne sezónnym efektom. Po očistení o sezónu registrovaná miera nezamestnanosti ostatné tri mesiace stagnovala.
Návrat stagnácie a ďalšie riziká ktoré sa v eurozóne objavili kvôli narušenému obchodu a sentimentu s Ruskom budú pre slovenskú ekonomiku predstavovať veľkú prekážku v udržaní silného tempa rastu v ďalšom období. Ostatné zhoršenie v externom prostredí nás viedlo k revízii celoročného odhadu nadol z predošlých 2,8% r/r na 2,3%. Pre budúci rok revidujeme náš odhad rastu HDP tiež nadol z 3% r/r na 2,6%.
Rast priemyslu počas júla spomalil, obzvlášť čo sa týka samotnej spracovateľskej výroby. Spomalenie aktivity v priemysle bolo sprevádzané aj oslabením nových objednávok. Stavebníctvo napriek oživovaniu v dlhodobom horizonte zaznamenalo v júli slabú aktivitu keď klesalo druhý mesiac v rade. Maloobchod ale naopak zotrval v raste a ten ešte posilnil. Po silnom začiatku leta priemysel v júli spomalil z júnových 7,6% r/r na 4,4% v júli, čím sa dostal zhruba na tempo rastu z jari. Sieťové odvetvia po prvý krát v tomto roku vyskočili do zelených čísel, čo maskovalo výrazné spomalenie samotnej výroby v priemysle. Po predošlom raste 9,6% z júna výroba v medziročnom porovnaní v júli spomalila len na 4,5%. Polovicu z tohto spomalenia možno pripísať spomaleniu rastu výroby áut. Korekciu predošlých rastových dynamík však zaznamenala aj väčšina zvyšných výrobných segmentov, čím sa dostali na úroveň rastu z jari. Výraznou výnimkou bol sektor výroby počítačov a elektroniky ktorý slušne zvýšil svoju dynamiku rastu. Predstihové indikátory z externého prostredia napovedajú, že priemysel bude svoj klesajúci trend nasledovať aj počas nasledujúcich mesiacov. Nové objednávky už skutočne počas júla aj klesli v medzimesačnom porovnaní po sezónnom očistení o 2,8%, čím ich medziročná rastová dynamika skĺzla z 9,2% na 1,8%. V ďalších mesiacoch bude pre priemysel dôležitý vývoj konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom, ktorý negatívne ovplyvňuje sentiment v Európe a obzvlášť v Nemecku.
Stavebníctvo medzitým na svojej ceste k oživeniu spravilo opäť krok späť. Po očistení o vplyv sezóny klesla aktivita v tomto sektore oproti predošlému mesiacu o -0,1%, čím sa miera kontrakcie ešte prehĺbila z -4,9% v júni na -5,7%. Prieskumy dôvery v tomto sektore však stále živia nádej na skoré obnovenie rastu. Pomôcť by malo predovšetkým obnovenie výstavby diaľnic ktoré boli počas prvého polroku voči plánom oneskorené.
Čo sa týka miezd v maloobchode, tie počas júla pokračovali v raste a dokonca ešte zrýchlili z predošlých 2,5% v júni na 2,8% v júli. Štatistiky z 2Q odhalili že spotrebu podporil nie len pokles spotrebiteľských cien, ale aj slušný rast miezd, ktorý prekonal svoj predošlý trend aj rast produktivity práce. Nominálny rast priemernej mzdy v druhom štvrťroku dosiahol 4,8%. Po očistení o cenový vývoj rast reálnych miezd dosiahol dokonca 4,9%.
Zdroj: UniCredit Banky Weekly Notes, Ilustračné foto: Freeimages.com
Podobné články
