Výsledky tohtoročného 14. globálneho prieskumu spoločnosti EY o korupcii a podvodoch pod názvom Corporate misconduct – individual consequences poukazujú na celosvetový dopyt po zvýšení transparentnosti v období rastúceho geopolitického napätia a nestability kapitálových trhov. Narastajúce hrozby počítačovej kriminality, financovania terorizmu a najnovšie aj odhalení týkajúcich sa možného rozšíreného zneužívania off-shore jurisdikcií zvyšujú tlak na vlády, aby konali, a na spoločnosti, aby identifikovali a zmiernili problémy súvisiace s podvodmi, úplatkárstvom a korupciou.
Prieskum, v rámci ktorého sa od októbra 2015 do januára 2016 uskutočnilo približne 3 000 rozhovorov s top manažérmi veľkých spoločností zo 62 krajín a regiónov celého sveta, vrátane Slovenska, poukazuje na ich výraznú podporu väčšej transparentnosti skutočných vlastníkov firiem. Až 91 % vedúcich pracovníkov si uvedomuje dôležitosť identifikácie konečných skutočných vlastníkov subjektov, s ktorými obchodujú.
Ilustrácia: Pixabay.com
„V dôsledku pokračujúceho presadzovania protikorupčných zákonov zameraných na konanie tretích strán a nedávnych odhalení o možnom zneužití off-shore finančných štruktúr, lídri spoločností oprávnene cítia potrebu zabezpečiť dôkladnejšie poznanie svojich klientov, obchodných partnerov a dodávateľov. Väčšia transparentnosť je jednoznačne v centre záujmu širokej verejnosti,“ hovorí Daniel Bican, partner oddelenia Vyšetrovania podvodov a riešenia sporov EY v strednej Európe.
Väčšia transparentnosť však predstavuje len jeden aspekt riešenia problému, ktorý stále pretrváva. Celkovo 39 % respondentov považuje nekalé praktiky vo svojom štáte za značne rozšírené, čo predstavuje nepatrný nárast oproti 38 % zaznamenaným v roku 2014 a 38 % v roku 2012. Na Slovensku došlo v tomto smere k nárastu z 56 % v roku 2014 na tohtoročných znepokojujúcich 70 %. Celosvetovo vyjadrilo osobné znepokojenie s výskytom úplatkárstva a korupcie na svojom pracovisku 32 % respondentov.
Regulačné orgány si uvedomujú hrozbu, ktorú celosvetovo predstavujú úplatkárstvo a korupcia a čoraz viac spolupracujú s jednotlivými štátmi, aby vyvodili zodpovednosť voči jednotlivcom, ktorí sa dopustili nezákonnej činnosti. Respondenti prieskumu vyjadrili svoju silnú podporu s týmto úsilím v oblasti výkonu práva: až 83 % súhlasí, že stíhanie jednotlivcov pomôže v budúcnosti znížiť výskyt podvodnej, úplatkárskej a korupčnej činnosti. Na Slovensku však s týmto názorom súhlasí len 66 % respondentov.
Okrem toho, 42 % respondentov pripustilo, že by si pre dosiahnutie finančných cieľov vedelo neetické správanie zdôvodniť. Postoj slovenských respondentov je benevolentnejší: až 74 % je ochotných využiť neetické postupy na splnenie finančných cieľov, a to najmä prostredníctvom fiktívneho predaja s dohodou spätného odkupu (64 %) alebo manipuláciou finančných výkazov (44 %).
Z výsledku prieskumu vyplýva, že Slovensko sa s 68 % umiestnilo na prvom mieste v otázke zneužitia výdavkov na reprezentáciu. Zdá sa teda, že vedúci pracovníci, ktorí majú na starosti etiku a dodržiavanie predpisov, budú mať v mnohých prípadoch ešte veľa práce, aby sa práve ich spoločnosť nedostala do hľadáčika regulátorov a orgánov činných v trestnom konaní.
Výsledky prieskumu poukázali aj na názor respondentov z východoeurópskych krajín, že páchatelia korupcie za svoje činy nenesú zodpovednosť. Len 6 % slovenských respondentov si myslí, že ich vláda je ochotná trestne stíhať vinníkov a vykonané kroky vedú k ich usvedčeniu.
„Pre osoby zapojené do korupcie a úplatkárstva je čoraz ťažšie vyhnúť sa trestnému stíhaniu vďaka užšej medzinárodnej spolupráci medzi regulátormi a orgánmi činnými v trestnom konaní. Keďže však samotní respondenti naznačili, že takéto neetické konanie nie je na ústupe, spoločnosti sú naďalej vystavené vysokému riziku plynúcemu z nezákonnej činnosti niektorých zamestnancov,“ hovorí Pavla Hladká, riaditeľka oddelenia Vyšetrovania podvodov a riešenia sporov EY Slovensko. „Jednou z možností, ako sa tomu brániť, je nepochybne lepšie využívanie informačných technológií. Významné rezervy stále existujú vo využívaní forenzných dátových analýz na identifikáciu a riadenie rizík podvodov, zavádzanie compliance programov a pri forenznom vyšetrovaní podvodov.“
Určité negatívne smerovanie badať na trhoch, kde štátny sektor a regulačné orgány prijali len limitované opatrenia na zvýšenie transparentnosti a potlačenie korupcie. Konkrétne na Slovensku, podiel respondentov, ktorí si myslia, že úplatkárstvo a korupcia sa u nás vyskytujú často, stúpol z 56 % v roku 2014 na tohtoročných 70 %.
Vstup na nové trhy je pre väčšinu spoločností kľúčovou prioritou, sprevádzajú ho však nové riziká. Ako ukazuje prieskum EY, mnohé slovenské spoločnosti nerobia dosť pre to, aby na tieto riziká adekvátne reagovali a obmedzovali ich:
Oznamovatelia (tzv. whistlebloweri) naďalej predstavujú dôležitý zdroj informácií o podozreniach z nekalých praktík. Podľa celkových výsledkov tohtoročného prieskumu má protikorupčnú linku zavedenú 55 % spoločností. Prínos podnetov od zamestnancov oceňujú aj zákonodarcovia - v niektorých krajinách, vrátane Slovenska, môžu oznamovatelia za oznámenie dokonca získať aj peňažné odmeny. Nie vždy sú však tieto mechanizmy účinné a majú svoje limity. Ako hlavnú prekážku uviedlo 26 % slovenských respondentov lojálnosť voči kolegom a rovnaké percento by podvod alebo korupciu nenahlásilo z lojálnosti voči svojej firme.
„Sme bezpochyby svedkami toho, že niektorí zamestnanci, motivovaní značne rozdielnymi úmyslami, sú pripravení zneužiť dôverné dáta svojej spoločnosti, resp. poskytnúť tretím osobám prístup k týmto informáciám. Rovnováha medzi ochranou údajov a bezpečnosťou spôsobuje ďalšie komplikácie. Riešenie súvisiacich kybernetických hrozieb a hrozieb zneužitia informácií o firme by malo byť hlavnou prioritou manažmentu a správnych orgánov spoločností. Napriek tomu až 59 % finančných riaditeľov na celom svete považuje počítačovú kriminalitu za nízke riziko. Všeobecne tento prístup zvyšuje pravdepodobnosť páchania týchto typov podvodov a ich úspešnosti,“ dodáva Pavla Hladká.
Zdroj: EY
