Úspechy, ktoré sa v poslednom čase podarilo v regióne EMEIA (zahŕňajúcom Európu, Blízky východ, Indiu a Afriku) dosiahnuť v boji proti podvodom a korupcii, sú iba zanedbateľné. Potvrdzuje to najnovší prieskum, ktorý EY vykonáva v tomto regióne každé dva roky. Tento rok sa na ňom zúčastnilo 4 100 respondentov z 41 krajín. Viac ako polovica z nich (51 %) stále vníma korupciu vo svojej krajine ako problém. Korupciu v podnikateľskom prostredí na Slovensku vníma ako veľmi rozšírenú až 81 % respondentov, čo znamená štvrtý najhorší výsledok zo všetkých zúčastnených krajín. 27 % všetkých opýtaných v rámci prieskumu dokonca pripustilo, že v ich odvetví je bežné získavať zákazky vďaka úplatkom. V západnej Európe zastáva tento názor „iba“ 14 % opýtaných.
Prieskum EY ukázal, že ani vrcholový manažment nejde príkladom v presadzovaní etického správania: tri štvrtiny (77 %) členov predstavenstiev a vrcholových manažérov z regiónu pripúšťa, že určité neetické správanie je ospravedlniteľné, ak pomôže ich spoločnosti prežiť.
Ilustračné foto: Pixabay.com
Tretina je dokonca ochotná ponúknuť úplatok, aby si ich spoločnosť udržala zákazku alebo aby získala novú. Avšak 28 % všetkých respondentov je presvedčených, že zákony a iné predpisy zohrávajú v boji proti neetickému konaniu pozitívnu úlohu. To je o 4 % viac ako pri predchádzajúcom prieskume z roku 2015. Na Slovensku je situácia ešte horšia, len 11 % respondentov súhlasí s týmto tvrdením. Celkovo 77 % respondentov súhlasí s tým, že stíhanie páchateľov podvodov a korupcie pomôže odradiť ďalších, potenciálnych hriešnikov, oproti 68 % na Slovensku.
„V niektorých rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomikách sme zaznamenali známky zlepšenia. To sa však netýka Slovenska, kde štyria z piatich respondentov (81 %) stále považujú korupciu za zásadný problém v krajine,“ upozorňuje Daniel Bican, partner oddelenia pre Vyšetrovanie podvodov a riešenie sporov EY v strednej Európe. „A ešte znepokojujúcejšie je, že najvyššie vedenie sa nesnaží tieto problémy riešiť, čo môže negatívne vplývať na mladšiu generáciu.“
Generácia Y, t. j. mladí ľudia vo veku 25 až 34 rokov, ktorí tvorili 32 % všetkých účastníkov prieskumu, má k neetickému správaniu ešte benevolentnejší postoj. Tri štvrtiny (73 %) z nich v prieskume uviedli, že takéto konanie je ospravedlniteľné, ak môže spoločnosti pomôcť. Na porovnanie – v generácii X (45 až 54 rokov) má rovnaký názor 49 % respondentov. 68 % zástupcov generácie Y sa domnieva, že manažment by použil neetické praktiky, aby ich spoločnosti pomohol, a štvrtina by neváhala ponúknuť úplatok, aby získala novú zákazku alebo si udržala už existujúcu. Táto veková kategória vykazuje aj väčšiu nedôveru k spolupracovníkom. Takmer polovica (49 %) si myslí, že ich kolegovia sú ochotní konať neeticky, ak im to pomôže v lepšej kariére. Medzi všetkými účastníkmi prieskumu je tento podiel 40 %.
„Vedenie spoločnosti by malo podporovať podnikovú kultúru, kde bude v záujme zamestnancov konať čestne a eticky. Tu môžu zohrať významnú úlohu vzdelávacie programy, ktoré zamestnancom pomôžu pochopiť dôsledky podvodov a korupcie a motivovať ich, aby sa nebáli na neetické konanie upozorniť. Mechanizmy na ohlasovanie neetického konania však musia zaručovať ochranu oznamovateľov,“ pokračuje Pavla Hladká, výkonná riaditeľka oddelenia Vyšetrovania podvodov a riešenia sporov EY Slovensko.
Nedarí sa vytvárať firemnú kultúru motivujúcu zamestnancov nahlasovať neetické správanie Aj keď linky na nahlasovanie podvodov (whistleblowing) sú považované za dôležité nástroje programov prevencie podvodov, o skutočnosti, že táto možnosť upozornenia na neetické správanie v spoločnosti existuje, vie len 21 % respondentov. Na Slovensku je toto percento ešte nižšie (16 %) napriek tomu, že už viac ako dva roky je účinný zákon ukladajúci povinnosť zaviesť vnútorný systém nahlasovania a vybavovania podnetov. V prípade zistenia podvodu alebo neetického konania by sa slovenskí respondenti obrátili v 36 % na regulátora, 25 % na novinárov, 15 % na mimovládne organizácie a až 7 % by postúpilo informáciu konkurencii. Na 32 % opýtaných bol vyvíjaný nátlak, aby svoje podozrenia nehlásili. Z nich takmer dve tretiny tomuto nátlaku podľahli a vec neoznámili.
Z prieskumu taktiež vyplynulo, že najčastejšími dôvodmi nenahlásenia podozrení na neetické konanie na Slovensku sú hlavne obava o osobnú bezpečnosť (až 55 % respondentov), zníženie možnosti ďalšieho zamestnania (38 %), problémy u súčasného zamestnávateľa (35 %), lojalita voči kolegom (33 %) a k vlastnej spoločnosti (20 %). Respondenti mohli v tejto otázke uviesť viac ako jednu možnosť.
„Ako sa zdá, spoločnosti väčšinou nepokročili v zavádzaní účinných programov prevencie, ktoré umožňujú upozorniť na nekalé praktiky a aktívne ich riešiť,“ hovorí Pavla Hladká. „Zamestnanci buď nevedia, aké nástroje využiť, alebo – a to je ešte znepokojujúcejšie – je na nich vyvíjaný nátlak, aby svoje zistenie nehlásili. To môže svedčiť o tom, že najvyššie vedenie nevie, ako podvody a korupciu riešiť, alebo si riziko podvodu nepripúšťa. Spoločnosti by mali zvážiť investície do účinných nástrojov na prevenciu podvodov, aby sa ochránili pred finančnými stratami a poškodením dobrého mena.“
Monitorovanie informácií o zamestnancoch ako prevencia rizík interných podvodov Prieskum odhalil, že existuje nesúlad medzi využívaním technológií a súčasne monitorovaním elektronických dát zamestnancov. Na jednej strane až tri štvrtiny všetkých respondentov prieskumu uviedli, že by ich spoločnosť mala monitorovať činnosti a komunikáciu zamestnancov. Súčasne však významná časť nesúhlasí s monitorovaním e-mailov (EMEIA: 81%, Slovensko: 86 %), instant messaging (EMEIA: 90 %, Slovensko: 92 %) alebo telefónnych hovorov (EMEIA: 86 %, Slovensko: 83 %). Ďalšou dôležitou oblasťou je aj zabezpečenie proti kybernetickým útokom. 44 % opýtaných Slovákov uviedlo, že by ich spoločnosť mala mať vypracovaný účinný plán pre prípad kybernetického útoku, no iba 23 % uviedlo, že takýto plán existuje. „Zamestnanci predstavujú pre každú spoločnosť reálne riziko, ktoré sa bez monitorovania a analyzovania dát z najrôznejších zdrojov ťažko odhaľuje,“ uzatvára Daniel Bican. „Možnosťou, ako zistiť, kto by pre spoločnosť mohol predstavovať zvýšenú hrozbu, je zamerať sa na vzorce správania a porušovanie komunikačných pravidiel.“
Zdroj: EY
