Nová štúdia japonských odborníkov hovorí, že pohľad na rastliny pomáha uvoľňovať napätie a znižovať hladinu stresu. Súčasná doba môže byť a aj je spúšťačom stresu. Doma aj v práci. Znižovať stres vám pomôže živá rastlina na pracovnom stole.
O biofílii a o tom, ako pobyt v prírode najmä v lese lieči, boli napísané celé knihy. Rastliny majú na psychiku človeka pozitívne účinky. Nová japonská štúdia publikovaná v odbornom časopise Hort Technology prináša do problematiky nové vedecké poznatky.
Odborníci z japonskej Univerzity Hjógo skúmali, aký dopad na zamestnancov v kanceláriách môže mať prítomnosť rastlín na ich stoloch. Pri experimente zisťovali, ako účastníci reagujú v prípade, že sa niekoľko minút plne sústreďujú na zelenú rastlinu a snažia sa nemyslieť na pracovné úlohy. Profesor Masahiro Toyoda a jeho tím vybrali pre účely experimentu celkom 63 ľudí, ktorí si mali sami vybrať, o akú rastlinu sa chcú starať. Na výber mali tilandsie (čeľaď broméliovité), bonsaj, kaktus San Pedro, rôzne druhy listových rastlín, echevéria (obľúbený sukulent ) či kokedamu („machová guľa“, spôsob pestovania rastlín podobný bonsaju). Zvolenú rastlinu si potom mali dať na viditeľné miesto na svojom pracovnom stole.
Zdroj: ASHS
Uskutočnilo sa veľa štúdií o zdravotných účinkoch izbových rastlín, ale väčšina z nich sa vykonala buď v laboratórnych alebo v kvázi-kancelárskych podmienkach a zahŕňala iba pasívnu interakciu.
Japonská štúdia overila účinok znižovania stresu zámerným pozeraním sa na rastlinu na niekoľko minút a aktívnym zapájaním sa do starostlivosti o raastlinu v reálnom kancelárskom prostredí.
Účinky výskumníci merali pomocou indexu STAI (State-Trait Anxiety Inventory) a rýchlosti tepu účastníkov. Prvý týždeň skúmali ich zdravotný stav bez rastlín na stole, ďalšie dva týždne sa o vybrané kvety mali starať a raz za čas ich po dobu niekoľkých minút pozorovať. Meranie ukázalo, že pokus mal pozitívny dopad na polovicu všetkých účastníkov. „V súčasnosti si veľa ľudí neuvedomuje benefity živých rastlín, a nevyužíva ich tak ako prostriedok na upokojenie a zmiernenie stresu. Rozhodli sme sa to zmeniť a vedecky dokázať, že rastliny v kanceláriách majú na pracovníkov povzbudzujúce účinky,“ komentoval výskum profesor Toyoda. Sám sa dlhodobo zaoberá takzvanou záhradníckou terapiou. Výskumníci zmerali preukázateľné zníženie tepovej frekvencie, čo znamená útlm sympatického nervového systému. Na základe pozitívnej spätnej väzby polovice účastníkov autori štúdie uviedli, že pri znižovaní stresu mohla zohrávať úlohu starostlivosť o vlastnú rastlinu.
Americký spravodajský web CNN však tiež upozornil na to, že niektorých ľudí starosť o rastlinu ešte viac vystresovala a na iných rastliny nemali žiaden vplyv. „Myslím, že pocit strachu u niektorých vzrástol, pretože sa zrazu museli starať o rastlinu, ktorej sa napríklad nedarilo dobre, takže to zvýšilo ich obavy,“ uviedol Charles Hall z texaskej A & M University. Iní účastníci experimentu si na rastliny zvykli a zmena prostredia ich tak neovplyvnila.
Z hľadiska teórie obnovy pozornosti (attention restoration theory, tvrdí, že ľudia sa môžu lepšie sústrediť po tom, ako strávia istý čas v prírode alebo pri pohľade na zeleň a prírodu) predchádzajúci výskum zistil, že tzv. „mäkká fascinácia“ (soft fascination) je dôležitá pri zotavovaní sa a znižovaní stresu
Japonskí výskumníci uviedli, že cieľom experimentu bolo okrem iného upozorniť na znepokojujúci nárast miery stresu a psychických problémov medzi japonskými pracujúcimi. Japonským fenoménom je napríklad „karoši“ teda smrť z prepracovania. „Preto, aby ste čo najviac využili benefity malej rastliny, skúste na ňu hľadieť tri minúty bez rozprávania a bez toho, že by ste mysleli na čokoľvek iné. Tento stav pomáha sústrediť sa na prítomný moment,“ radí profesor Toyoda.
Ak nemôžete mať na pracovnom stole rastlinu, japonskí výskumníci radia dopriať si pravidelné krátke prechádzky vonku alebo sa na pár minút zadívať von z okna na prírodu.
Zdroje:
