Siedmy ročník odbornej konferencie „Udržateľnosť v architektúre a vo výstavbe“, priniesol mnoho domácich i zahraničných príkladov smart cities, inteligentnej architektúry a dizajnu. Takzvané smart cities, chytré mestá však tvoria najmä chytrí ľudia.
Siedmy ročník medzinárodného fóra zorganizovalo Vydavateľstvo EUROSTAV a po štvrtýkrát je spoluorganizátorom Slovenská rada pre zelené budovy (SKGBC). Zelené budovy a udržateľná architektúra všeobecne sú veľkou výzvou a príležitosťou pre projektantov, architektov, investorov a pre zodpovedné firmy, ktoré chcú byť súčasťou transformácie na nové environmentálne prísnejšie normy.
Foto: Redakcia (prednáša Walter van der Schee z Holandska)
Podtitul konferencie znel „Smart princípy: teória verzus realita“ a v tejto súvislosti Ina Homeier z magistrátu Viedne uviedla, že chytré mestá sú vždy o ľuďoch. O chytrých ľuďoch: „Napríklad projekt Smart City Wien je aj sociálny program. Ide o dlhodobú stratégiu, ktorá je interdisciplinárna a zapája široké spektrum ľudí. Takto rozsiahle projekty si vyžadujú kolaboráciu medzi rôznymi stakeholdermi. Od začiatku hovoríme o smart regióne, lebo stratégia sa dotýka aj okolia mesta Viedeň a nielen nových budov, ale aj rekonštrukcií, budov z 50tych rokov. Dôležité sú nielen technologické, ale aj sociálne inovácie a komunikácia. Nesmieme zabúdať aj na edukáciu, lebo darmo budeme mať „smart“ a "cool" technológie, keď ich ľudia nebudú používať. “
Neskôr v programe vystúpil aj špecialista na problematiku využitia smart riešení a technológií vo výstavba Peter Heyder, ktorý pracuje pre firmu Viessmann. Auditóriu predstavil niekoľko smart riešení spojených s technickým zariadením budov. "ViCare Smart Climate je zariadenie pre individuálnu reguláciu jednotlivých miestností. Aplikácia. ktorá je spojená so zariadením vie používateľovi poslať informácie, ktoré doteraz nevedel. Napríklad vie technikovi nahlásiť poruchu kotla bez toho, aby ho musel fyzicky navštíviť. Technik si podľa kódu poruchy vie zobrať súčiastku a vymeniť ju. Miestnosť v dome sa vďaka snímačom môže stať akoby autonómnou, vie rozoznať, či sú obyvatelia v miestnosti, vie upraviť režim vykurovania alebo vetrania. Zefektívni prevádzku domu tak, že dokáže usporiť až 35 % nákladov na energie."
O tom, ako preniesli nové nápady a nové myslenie do reality vo Fínsku prišiel prednášať i Pablo Riquelme, dizajnér narodený v Chile, ktorý pôsobí v Helsinkách ako mestský dizajnér: „Dizajn nie je univerzálny všeliek, ale pomáha. My sme sa posunuli od dizajnu k dizajnovému mysleniu a „primiešali“ sme ho do sociálnych programov a stratégií. Snažíme sa vytvárať užitočné projekty, veľa sa pýtať a zapájať ľudí. Chceme vytvoriť Design Driven City, teda užívateľsky príjemné mesto, ktoré sa stavia a rozvíja na základe pravidiel dizajnu. Som pyšný na to, že dnes máme551 projektov, robí na tom niekoľko tisíc ľudí. Projekt Design Driven City beží dva roky v štyroch mestách. Veľa experimentujeme, skúšame, prototypujeme a často sa vraciame na začiatok. Inovatívne technológie nakúpite, ale najťažšie je zmeniť zmýšľanie ľudí. Rôzne skupiny ľudí potrebujú rôzny prístup a ťažko merať výsledky.“
„Inovácie v architektúre sú o zmene myslenia. Vedci musia doslova vyjsť von z ateliérov a laboratórií a rozprávať sa s ľuďmi, pýtať sa ich na ich potreby,“ potvrdil Ernst Rainer, spoluzakladateľ City lab Graz: „„Žijem v Grazi, chytrí ľudia vytvárajú svoje Smart mesto. Našou snahou je dosiahnuť vysokú kvalitu života pri minimalizácii dopadov na životné prostredie, ale tak, aby si túto kvalitu mohli obyvatelia dovoliť. Samozrejme rozsiahle projekty smart cities alebo celých štvrtí sú financované aj privátnym sektorom a investori by radi videli návratnosť. Problematiku smart cities chápeme komplexne, zameriavame sa na celé bloky, nie len na jednotlivé budovy, tiež na miesta medzi budovami, pod budovami.“
Expert na technické zariadneie budov Walter van der Schee z Croonwolter&dros B.V. z Holandska hovoril o ekologických sanitárnych inštaláciách v komerčných a štátnych verejných budovách. Okrem praktických ukážoch a skúseností predstavil vízie smart cities budúcnosti: "V roku 2050 už bude všetok odpad zberaný do potrubných systémov v podzemí ulíc. Odpadová voda z kuchyne a kúpeľne bude spracovaná lokálne, prať budeme ozónom, riady sa umývajú parou, splašky sa spracúvajú mimo budovy. Takisto voda zo striech sa bude zachytávať a používať lokálne." Pomerne rozpačité reakcie v publiku vyvolala problematika separačného záchodu (oddeľuje sa môč a výkaly). I to bolo dôkazom toho, že mnohé činnosti šetrnejšie k životnému prostrediu narážajú jednak na fyzické prekážky, ale aj na zvyky a predsudky. "Zoberte si napríklad váukové toalety. Sú ekologickejšie, ale hlučné, poznáte to z lietadiel alebo vlakov. Ľudia ich nechcú používať, aby nerušili susedov. Susedia môžu však pôsobiť aj motivačne, ak budú mať nainštalované ekologické riešenie a susedia v okolí uvidia, že to funguje, tak to budúc chcieť mať a používať aj oni."
O vode, konkrétne o využití zelených striech a stien hovorila Zuzana Vranayová, riaditeľka Ústavu pozemného staviteľstva, Katedra technických zariadení budov na Stavebnej fakulte Technickej univerzity v Košiciach. "Využitím zelených striech a stien na retenciu a čistenie vôd sa zaoberal mladý tím ľudí v rámci projektov a grantov jednak v univerzitom kampuse a aj v Košiciach. Na Slovensku funguje ako motivačný faktor cena, teda využitie dažďovej vody zníži poplatky za vodu, prípadne aj estetické faktory, no v zahraničí hrajú prím environmentálne faktory." Z. Vranayová, ktorá je špičkovou odborníčkou na problematiku vodného manažmentu budov, spomenula aj vodný audit a tri kroky manažmentu vody – 1. šetrenie vody a efektívne využívanie v budovách, 2. využvanie alternatívnych zdrojov vody, 3. recyklácia a opätovné využitie vody.
Mladík Tim Jonathan z TU Delft, Holandsko sa v prednáške „Green Village“ zameral na inovácie v zelenej architektúre, ktoré prebiehajú v kampuse resp. skúškobnej dedine Univerzity v Delfte. V rámci jedného projektu sa zúčastnili so svojím návrhom a realizáciou známeho Solárneho Decathlonu. Z tradičného holandského domu spravili prístavbou moderný a udržatelný pasívny dom. Riešenie vyzerá pomerne jednoducho a elegantne: okolo pôvodného domu postavili vetraciu, riadenú a fotovoltickú nadstavbu, akoby zimnú záhradu." Tim, ktorý pracuje ako programový manažér inovatívneho programu projektu Green Village spomenul aj niekoľko projektov, ktoré nie sú replikovateľné v praxi a sú skôr len experimentmi.
O problematike údajov, noriem a najmä o rozdieloch medzi teóriou a realitou čísel v praxi hovorila počas konferencie Udržateľnosť v architektúre a vo výstavbe Judit Kimpian, londýnska architektka, ktorá je riaditeľkou udržateľnej architektúry a výskumu vo firme Aedas. Tu vedie výskumné projekty, vrátane CarbonBuzz CIBSE, rovnako ako projekty zamerané na hodnotenie výkonnosti budov, odhaľujúce rozsah a príčiny veľkého rozdielu medzi očakávanou a dosiahnutou energetickou spotrebou v budovách. „Zisťujeme napríklad, ako naprojektovať budovu, ktorá doteraz neexistuje a nie sú známe žiadne porovnávacie údaje, teda podobné budovy. Projektanti vedia vypočítať energetické parametre, ale budú rovnaké aj po postavaní budovy? Existujú priepastné rozdiely medzi dátami a skutočnosťou a projektanti a architekti nechcú spracúvať ďalšie iterácie projektu. Preto sa snažíme zisťovať skutočnú spotrebu energie, inštalujeme mnoho meračov a snímačov do budov, aby sme namerali reálne hodnoty v rôznych reálnych podmienkach a poskytli lepšie vstupné údaje pre projektovanie. V produktovom dizajne neexistuje, aby ste nemali na mysli skúsenosť klienta s produktom. V architektúre sa to nedeje,“ povedala J. Kimpian a dodala: „Používatelia budovy sa však musia naučiť zatvárať dvere a okná, ktoré majú byť zatvorené, zapínať len svetlá, ktoré je nutné mať zapnuté a podobne. Inak nezabránime veľkým energetickým stratám.“ Chytré budovy, štvrte a mestá vytvárajú chytrí a zodpovední ľudia.
Celé priehrštie smart princípov a inovácí predstavil vo svojej prednáške Martin Stohl zo slovenskej firmy HB Reavis, ktorá sa môže pochváliť úspešnými projektmi komerčných budov doma aj v zahraničí. Podľa M. Stohla, ktorý študoval a pôsobil v Kanade, Dánsku , Nemecku a Veľkej Británii a je registrovaným architektom SKA, sa v HB Reavis snažia vytvárať udržateľný a sociálne zodpovedný development, novo si definovali kancelárske priestory, ktoré kladú zvýšený dôraz na blaho, spokojnosť a produktivtu.
Zdroj: Eurostav, SKGBC
Podobné články
