Štatistický úrad na základe spresnených údajov potvrdil rast slovenskej ekonomiky v treťom štvrťroku tohto roka na úrovni 2,4% medziročne. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom HDP Slovenska vzrástlo o 0,6% (sezónne očistené). Výrazný pokles zaznamenal segment investícií do budov.
Ekonomika bola aj v treťom štvrťroku ťahaná výlučne domácim dopytom, príspevok čistého exportu k rastu HDP sa pohyboval blízko nuly (veľmi mierne záporný, keď medziročný rast importom o 1,7% mierne prevýšil medziročný rast exportov o 1,6%). Dynamika medziročného rastu domáceho dopytu, tak ako už naznačovali aj mesačné údaje, sa však v treťom štvrťroku oproti druhému štvrťroku spomalila. Spotreba domácnosti bola síce naďalej silne podporovaná rastom reálnych miezd (o 4,3%) a klesajúcou nezamestnanosťou, pod vplyvom napätia prichádzajúceho z ukrajinskej krízy sa však začala opäť zhoršovať spotrebiteľská dôvera, čo sa prejavilo aj na priškrtení časti spotrebných výdavkov domácnosti. Dynamika rastu spotreby domácnosti sa tak spomalila z 2,3% na 1,6%. Spomalila sa aj dynamika rastu investícií z 7,6% na 5,3% a to v dôsledku pomalšieho rastu zásob, pravdepodobne najmä v dôsledku škrtenia dodávok plynu. Dynamika rastu fixných investícií sa naopak mierne zrýchlila z 5,3% na 7,7%, pričom rástli ako verejné, tak aj súkromné investície. Investície smerovali najmä do strojov a zariadení, z odvetví najmä do priemyslu. Naopak stavebné investície klesali, a to aj napriek štartujúcej sa výstavbe infraštruktúry, keď výrazný pokles zaznamenal najmä segment investícií do budov.
ilustračné foto: freeimages.com
Z hľadiska odvetví bol rast sústredený najmä do poľnohospodárstva (ťažiace z priaznivej úrody). verejnej správy (aj pod vplyvom blížiacich sa komunálnych volieb) a obchodu (ťažiaceho z rastu spotreby domácnosti). V súlade s očakávaniami, ktoré vychádzali z mesačných čísel, sa výrazne zredukoval príspevok priemyslu k rastu ekonomiky. Priemysel zápasil s oslabením zahraničného dopytu a problémami prichádzajúcimi z ukrajinského konfliktu (sankcie, zhoršenie ekonomických nálad v Európe). V kombinácií s vyššou minuloročnou porovnávacou bázou sa tak dynamika medziročného rastu pridanej hodnoty v priemysle výrazne spomalila - z 10,0% na 1,6%. Výraznú zmenu v dynamike tvorby pridanej hodnoty zaznamenal aj finančný sektor, ktorý ešte v Q2 medziročne rástol približne o tretinu, v Q3 už zaznamenal medziročný pokles o -1,5%. Medziročný pokles zaznamenali aj odborne, vedecké a administratívne služby a v zápornej oblasti sa dlhodobo drží stavebníctvo, ktoré momentálne zápasí najmä s problémami na ponukovej strane (zlá finančná kondícia niektorých významných hráčov na trhu, ktorá sa rozširuje v podobe problémov s platobnou disciplínou aj do ostatku trhu).
Čísla HDP za tretí štvrťrok nás príjemne prekvapili a zvýraznili pozitívne rizika našej prognózy HDP na tento rok. Náš odhad rastu ekonomiky preto v tomto roku revidujeme mierne smerom nahor – z 2,2% na 2,3%. Naďalej pritom očakávame spomalenie ekonomického rastu v závere roka, a to v dôsledku zhoršenia externého prostredia, ktoré by sa malo naplno prejaviť na číslach práve v poslednom štvrťroku, predovšetkým na číslach priemyslu. Potvrdzujú to aj mesačné dáta - na základe úrovne produkcie v septembri sa zdá, že štartovacia pozícia priemyslu pre posledný štvrťrok je horšia ako tomu bolo v predchádzajúcich štvrťrokoch.
V budúcom roku očakávame opäť pozvoľné zrýchľovanie ekonomického rastu - v priemere očakávame, že slovenská ekonomika by mala v roku 2015 vzrásť o 2,5%. Tak ako v tomto roku, ekonomiku by mal stále ťahať nahor najmä domáci dopyt, postupne by sa však mohol začať zotavovať aj zahraničný dopyt (na trhoch EÚ) a podporiť rast slovenského priemyslu.
Zdroj: UniCredit Bank
Podobné články
