Slovenská ekonomika si podľa zverejnených údajov ŠÚ SR držala aj v 3.Q relatívne stabilný rast, keď rovnako ako v predchádzajúci štvrťrokoch medzikvartálne vzrástla o 0,6% (sezónne očistené). Dynamika jej medziročného rastu sa len mierne spomalila z 2,6% na 2,4% a prevýšila tak naše konzervatívnejšie očakávania na úrovni 2,1%, ktoré vychádzali najmä zo slabších čísel priemyslu.
Na základe mesačných ukazovateľ môžeme predpokladať, že rast ekonomiky ťahala stále najmä domáci dopyt, ale po krátkej prestávke bol opäť pozitívny aj príspevok zahraničia. Domáci dopyt by mala ťahať nahor najmä rastúca spotreba domácnosti, ktorú výdatne podporujú predovšetkým rastúce mzdy. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokmi sa však rast maloobchodných tržieb spomalil, keď sa postupne pod vplyvom ukrajinského konfliktu začala zhoršovať spotrebiteľská nálada. Z tohto dôvodu predpokladáme, že aj dynamika rastu spotreby domácnosti sa v Q3 mierne spomalila. V letných mesiacoch sme mohli pozorovať aj oživenie bankových úverov poskytnutých nefinančným podnikom, a hoci v september sa už na rovnako pozitívnej vlne neniesol, údaje z bankové sektora by mohli naznačovať aj oživenie investícií komerčného sektora. Tie navyše pravdepodobne s blížiacimi sa komunálnymi voľbami silne podporoval aj verejný sektor. Návrat príspevku zahraničia do pozitívnych hodnôt ovplyvnili najmä klesajúce dovozy, pravdepodobne aj v dôsledku znížených dodávok plynu. Nižšie dodávky plynu by sa mohli ukázať aj na zásobách, keď pravdepodobne úplne vymažú efekt nadpriemernej úrody (ktorá sa mohla prejaviť v nadpriemernom raste zásob).
Čísla priemyslu, ale čiastočne aj čísla stavebníctva naznačovali, že ekonomický rast na Slovensku sa v treťom štvrťroku mohol spomaliť - signalizovali, že rast exportnej časti priemyslu sa zastavil, pod vplyvom slabnúceho zahraničného dopytu, ale aj sankcií medzi EÚ a Ruskom. Pokles zaznamenalo aj ťažiskové odvetvie slovenského priemyslu – automobilový priemysel, ktorý okrem iného pocítil aj slabší dopyt z východu (Ruska). Aj napriek spomaleniu priemyslu a stále klesajúcemu stavebníctvu si ekonomika udržala dynamiku rastu z predchádzajúcich štvrťrokov. Zdá sa teda, že slabšie čísla výrobnej časti ekonomiky dokázal plne kompenzovať silnejší rast nevýrobnej časti ekonomiky, t.j. služieb.
Rast ekonomiky sa opäť prejavil aj na raste zamestnanosti – tá medzikvartálne vzrástla o 0,3% (sezónne očistené) a v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka bola vyššia o 1,4% (rovnako ako v Q2). Reálny rast produktivity práce sa len mierne spomalil z 1,1% na 1,0%. Na základe mesačný dát predpokladáme, že mzdy si naďalej udržiavali relatívne dynamický rast a podobne ako v predchádzajúcich štvrťrokoch dynamika ich rastu predbiehala dynamiku rastu produktivity práce.
Ilustračné foto: Freeimages.com
Rast ekonomiky EÚ sa v Q3 v priemere zrýchlil z 0,2% na 0,3% (eurozóny z 0,1% na 0,2%), dynamika medziročného rastu sa nezmenila ostala na úrovni 1,3% (resp. 0,8% v eurozóne). V Q3 najrýchlejšie rástli ekonomiky Rumunska (1,9% medzikvartálne) a Poľska (0,9% medzikvartálne). Z krajín, ktoré už zverejnili údaje za Q3 (21 z 28 krajín EÚ), ostávajú v recesii len dve ekonomiky – Taliansko a Cyprus. Nepotvrdili sa tak obavy niektorých ekonómov, že do recesie by mohla upadnúť aj nemecká ekonomika (tá vzrástla o 0,1% medzikvartálne). Pri medziročnom porovnaní rastú v Európe najrýchlejšie ekonomiky Poľska (3,4%), Rumunska (3,3%), Maďarska (3,1%) a Veľkej Británie (3,0%), úroveň z rovnakého obdobia minulého roka nedosahujú ekonomiky Cypru (-2,0%), Talianska (-0,4%) a Fínska (-0,3%).
Čísla HDP za tretí štvrťrok nás príjemne prekvapili a zvýraznili pozitívne rizika našej prognózy HDP na tento rok. S revíziou nášho odhadu (2,2%) však počkáme až do zverejnenia štruktúry rastu ekonomiky v poslednom štvrťroku - rozsah revízie s najväčšou pravdepodobnosťou neprevýši 0,1 pb. Stále pritom platí, že v závere roka očakávame spomalenie ekonomického rastu, a to v dôsledku zhoršenia externého prostredia, ktoré by sa malo naplno prejaviť na číslach práve v poslednom štvrťroku. Potvrdzujú to aj mesačné dáta - na základe úrovne produkcie v septembri sa zdá, že štartovacia pozícia ekonomiky (najmä priemyslu) pre posledný štvrťrok je horšia ako tomu bolo v predchádzajúcich štvrťrokoch.
Zdroj: UniCredit
