Stavebníctvo na Slovensku sa po krátkom oživení v závere minulého roka v úvode tohto roka vrátilo naspäť k klesajúcemu trendu. A hoci hlavným dôvodom volatility bol segment výstavby infraštruktúry, kde svoju úlohu zohrali aj finančné problémy niektorých top hráčov v segmente, segment výstavby budov rovnako zaznamenal v úvode roka skôr klesajúci trend produkcie.
Segment výstavby infraštruktúry už vykázal prvé známky stabilizácie, plány výstavby diaľnic na najbližšie roky ako aj už podpísané zmluvy na začatie výstavby nových úsekoch diaľnic v tomto roku dávajú nádej, že tento segment by sa mohol stabilnejšie vrátiť na rastovú trajektóriu. Pozitívne správy však prichádzajú aj zo segmentu výstavby budov. Podľa štatistík stavebných povolení Eurostatu bolo na Slovensku v prvom štvrťroku udelených výrazne viac (o cca 13%) stavebných povolení na výstavbu rezidenčných budov ako tomu bolo v priemere v posledných 2 rokoch. A hoci je počet nových stavebných povolení stále približne len polovičný v porovnaní s predkrízovými maximami z roku 2008, posledné štvrťroky naznačujú, že aj aktivita v tomto segmente by mohla mať skôr rastúcu tendenciu. Trh s rezidenčnými nehnuteľnosťami sa postupne prečistil a prebytky ponuky v projektoch začatých tesne pred vypuknutím krízy sa podarilo aspoň čiastočne vypredať a vytvoriť tak priestor pre opätovné naštartovanie trhu. Dopyt po rezidenčných nehnuteľnostiach podporujú aj nízke úrokové sadzby, ktoré tak robia bývanie financované úverom najdostupnejšie v histórií.
Rastúci počet stavebných povolení z úvodu roka by sa postupne mohol prejaviť aj na rastúcej stavebnej aktivite v segmente výstavby rezidenčných budov. Vydané stavebné povolenia naznačujú výrazne odlišnú kondíciu trhu s rezidenčnými nehnuteľnosťami naprieč krajinami EÚ. Kým sever Európy (Benelux, Škandinávia, ale aj Veľká Británia, či Nemecko, kde už prebiehajú početné diskusie o vzniku realitnej bubliny) vykazuje prevažne nárast stavebných povolení, juh Európy (Cyprus, Grécko, Portugalsko, Španielsko) sa stále ešte nezotavil a aj v úvode tohto roka počet stavebných povolení v tejto časti Európy výrazne zaostával za priemerom posledných 2 rokoch a vo väčšine krajín ďalej klesal. Popri problémových krajinách juhu Európy schladený trh výstavby rezidenčných nehnuteľností a pokračujúci pokles vydaných stavebných povolení vykazuje aj Francúzsko, či niektoré krajiny strednej a východnej Európy ako Lotyšsko, Slovinsko, či Chorvátsko. V priemere počet nových stavebných povolení v EÚ v prvom štvrťroku tohto roka rástol a v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka, aj priemerom posledných dvoch rokov bol vyšší o necelé 2%.
Priemysel pokračoval v raste aj v júni, podľa údajov Štatistického úradu priemyselná produkcia v porovnaní s májom vzrástla o 0,6% (sezónne očistené), medziročný rast priemyslu sa opäť zrýchlil z 6,1% na 7,5%. Výraznejšie zrýchlenie rastu pritom zaznamenali najmä kľúčový spracovateľský priemysel (z 6,1% na 9,5%) a ťažba (z 1,9% na 12,0%), naopak, pokles energetiky sa ďalej prehlboval (z -7,0% na -10,2%). Spracovateľský priemysel naďalej ťahajú nahor najmä exportne orientované odvetvia, ktoré sú zodpovedné takmer za celý rast priemyslu. Najvýraznejší medziročný nárast si stále udržiava výroba elektrických zariadení (36,6%), paradoxne však práve výroba elektrických zariadení bola v júni jediným exportným odvetvím, ktoré po očistení o sezónu zaznamenalo mierny medzimesačný pokles produkcie. Dvojciferný medziročný rast v júni zaznamenali aj dlhodobejšie klesajúce výroba chemikálií a farmácia, ktorá sa zdá, že po vlastníckych zmenách u najvýznamnejšieho hráča v odvetví konečne našla svoje dno. Naopak, v júni sa nedarilo rafinérskemu priemyslu, ktorý v porovnaní s júnom minulého roka zredukoval svoju produkciu takmer na polovicu, vysoká minuloročná porovnávacia báza tlačí výraznejšie nadol aj textilný priemysel, ktorý je extrémne citlivý na cenu práce a dlhodobo zápasí s lacnou konkurenciou z východu.
Stavebníctvo podľa údajov Štatistického úradu v júni nenadviazalo na májový rast a práve naopak, dostavila sa výraznejšia korekcia silnejších májových čísel. Stavebníctvo v porovnaní s májom po zohľadnení sezóny pokleslo o -2,2%, v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka bola produkcia stavebníctva nižšia o -4,9%. Z hľadiska zamerania klesala ako výstavba infraštruktúry (o -4,5% medziročne), tak výstavba budov (o -2,9% medziročne).
Medziročný rast priemyslu sa v druhom štvrťroku spomalil z 6,0% na 5,2%, z veľkej časti to však bolo v dôsledku vyššej minuloročnej porovnávacej bázy. Medzikvartálna dynamika rastu priemyslu sa v porovnaní s prvým štvrťrokom zrýchlila z 1,5% na 1,9% (sezónne očistené, prepočet UniCredit Bank). Priemysel ako chrbtová časť slovenskej ekonomiky naznačuje, že rast ekonomiky by sa mal v druhom štvrťroku pohybovať blízko úrovni z úvodu roka, t.j. okolo 2,5%. Na druhej strane, stavebníctvo aj v druhom štvrťroku pokračovalo v klesajúcej tendencií, na medzikvartálnej báze sa dynamika jeho poklesu síce spomalila z -3,6% na -1,6%, v dôsledku vyššej porovnávacej bázy sa však medziročný pokles stavebníctva prehĺbil z -0,3% na -3,0%. Slabšie stavebníctvo sa tak javí ako hlavné negatívne riziko nášho odhadu HDP v druhom štvrťroku (2,6%).
Predpokladáme, že priemysel budú nahor ťahať stále najmä exportne orientované odvetvia, hlavným rizikom nasledujúcich mesiacov je zhoršenie podnikových nálad a opätované zastavenie investícií naprieč európskymi ekonomikami v dôsledku eskalácie napätia medzi EÚ a Ruskom (sankcie). Priame dopady zatiaľ uvalených sankcií na slovenskú ekonomiku by mali byť relatívne nízke a dotýkať sa najmä niekoľkých individuálnych podnikov, nepriame vplyvy cez obchodných partnerov a zhoršenie nálad však môžu viesť k citeľnejšiemu spomaleniu rastu slovenského priemyslu.
Zdroj: UniCredit Bank Weekly Notes, Ilustračné foto: Freeimages.com
Podobné články
