"Veľa politikov i analytikov sa zhoduje v tom, že tento rok nastal obrat v ekonomike a budúci rok by mal byť lepší než tento končiaci sa. Súhlasím s týmto názorom, no na Európu i Slovensko čaká niekoľko nástrah, ktoré môžu nádejný vývoj zahatať," hovorí Martin Barto, hlavný stratég Sberbank Slovensko
V Únii by mala ekonomika znova rásť, pričom rast cien by mal byť minimálny a úrokové sadzby by mali ostať nízke. Euro by nemalo čeliť žiadnym hrozbám. Južné štáty budú pokračovať v reformách, napr. trhu práce, aby obnovili svoju konkurencieschopnosť. Pre nás najdôležitejší partner v EÚ, Nemecko, je na rastovej trajektórii, v roku 2014 by sa jeho HDP mal zvýšiť o 1,7% a Nemci sú optimistickí, aj čo sa týka ďalších rokov. To je veľmi dobrá správa pre Slovensko i ďalšie štáty nášho regiónu.
Určitá neistota ohľadne tohto optimistického výhľadu na budúci rok vyplýva z faktu, že eurozóna sa vydáva na cestu do veľkého neznáma v oblasti regulácie a dohľadu nad bankami. Pokračujúce diskusie regulátorov o nutnosti alokovať časť kapitálu bánk aj na pokrytie rizík vyplývajúcich z držby štátnych dlhopisov nedávajú spávať šéfom bánk, ktoré majú v knihách veľké objemy týchto cenných papierov. Súčasne brzdia ich úverové aktivity. Váhanie a nechuť ísť do významných úverových projektov stupňuje nedávno odštartovaná previerka kvality aktív najvýznamnejších bánk v eurozóne - tých čo prejdú pod priamy dohľad ECB. Kombinácia týchto dvoch faktorov by mohla v roku 2014 viesť k dočasnému zmrazeniu úverovej aktivity, ktoré by mohlo oslabiť krehké vyhliadky na ekonomický rast.
Európu čakajú voľby do Európskeho parlamentu, kam frustrovaní a nespokojní voliči môžu vyslať zástupcov, ktorí budú menej naklonení myšlienke ďalšej európskej integrácie než súčasný zbor europoslancov. Po voľbách sa ustanoví aj nová Európska komisia, ktorá bude musieť pravdepodobne omnoho viac brať do úvahy problematiku demokratického deficitu, ktorý pri rozhodovaní v Únii existuje. Slovensko popri eurovoľbách čakajú prezidentské a komunálne voľby. V nich sa čiastočne ukáže, či trend protestného hlasovania naberá na význame. Pokiaľ však štát i samosprávy neukážu viac schopnosti riadiť krajinu, podiel protestného hlasovania bude stúpať.
Príkladom klesajúcej schopnosti riadiť krajinu sú nedávne publikácie OECD, ktoré sa týkali stavu zdravotníctva a základného školstva poukázali na zlú situáciu na Slovensku aj v porovnaní s naším tradičným partnerom Českou republikou. Podobné neradostné výsledky priniesla štúdia TI o vnímani korupcie. Nič nenasvedčuje tomu, že v budúcom roku možno očakávať zlepšenie.
Ekonomická prognóza NBS pre Slovensko na rok 2014 hovorí o 2,2% raste a 1,3% raste cien. Rast bude ťahať najmä zahraničný dopyt, spotreba domácnosti prispeje k rastu málo. Investície ostanú na nízkej úrovni roku 2013. Prognóza nie je priaznivá riešeniu najväčšieho problému Slovenska, ktorým je vysoká nezamestnanosť. Tvorba nových pracovných miest bude pri nízkej investičnej aktivite minimálna. Domnievam sa, že príčinou poklesu záujmu o investovanie je zhoršenie investičného prostredia na Slovensku vinou neuvážených zmien zákonov, čo už signalizovalo viacero medzinárodných porovnávacích štúdií. Neistota bankového sektora môže tento trend ešte posilniť. Kladným momentom bude zavedenie jednotnej eurovej platobnej oblasti (SEPA), ktorá prinesie zjednotenie podmienok platobného styku v eurách od 1.2.2014.
V roku 2014 si pripomenieme sto rokov od vypuknutia prvej svetovej vojny, udalosti, ktorá zásadným spôsobom zmenila život na našom kontinente. Bez pochopenia jej príčin, priebehu a dôsledkov možno len ťažko pochopiť dnešok. Bude mnoho príležitostí, aby sme sa o tejto dejinnej udalosti dozvedeli viac. Rok 2014 bude aj rokom významných športových podujatí, ktoré upriamia pozornosť sveta na dve významné rozvíjajúce sa ekonomiky - Rusko a Brazíliu. Sledovanie športových zápolení na zimných OH v hrách v Soči a na futbalových majstrovstvách sveta budú príležitosťou pre oba štáty ukázať význam a úspechy svojich krajín.
Zdroj: Sberbank Slovensko, Ilustračné foto: Stock.xchng
