Zdražovanie stavebných prác avizuje pre rok 2016 takmer tretina stavebných firiem a to v priemere o 9 %. Hlavným dôvodom je snaha o vytvorenie alebo zvýšenie zisku. Najmenšiu úlohu naopak zohrávajú mzdové a režijné náklady. Priemerná aktuálna výška marže dosahuje u veľkých stavebných firiem 5 %, u stredných a malých firiem sa jedná o 17 %. Pätina všetkých firiem predikuje v tomto roku rast svojich marží. Zníženie marží či dokonca stratu predpokladá iba necelá desatina spoločností. Vyplýva to z Kvartálnej analýzy slovenského stavebníctva Q1/2016 spracovanej analytickou spoločnosťou CEEC Research a Považskou cementárňou Ladce.
Rast cien stavebných prác avizuje pre rok 2016 takmer tretina firiem (27 %) a to v priemere o 9 %. Oproti tomu sedem z desiatich (71 %) stavebných spoločností plánuje zachovať ceny na súčasnej úrovni a iba minimum uvažuje o zlacnení (2 %). Výraznejšiu odchýlku predstavujú veľké firmy, u ktorých je plánované navýšenie cien iba trojpercentné a firmy zaoberajúce sa inžinierskymi stavbami, kde naopak zdraženie dosiahne až 13 %.
Ilustračné foto: Pixabay.com
„V prípade, ak budú zahájené všetky plánované projekty, pravdepodobne sa zvýši dopyt na odborné personálne kapacity, materiál i subdodávky. Ak si situácia na stavebnom trhu vyžiada tento krok, tak budeme naň primerane reagovať,“ komentuje Miroslav Beka, riaditeľ organizačnej zložky Slovensko, HOCHTIEF CZ, a. s. „Váhostav neplánuje v najbližšom období zvyšovať ceny. Projekty, ktoré momentálne realizujeme alebo do ktorých sa plánujeme zapojiť, sú postavené na reálnych cenách,“ hovorí Marián Moravčík, generálny riaditeľ, VÁHOSTAV-SK, a. s.
Hlavným dôvodovom pre rast cien poskytovaných služieb je snaha o vytvorenie či zvýšenie zisku. Ten bol v krízových rokoch v počte prípadov stlačený na minimum, niektoré firmy zaznamenali aj stratu. Na stupnici od nuly do desať, kde desiatka predstavuje kľúčový dôvod pre zdraženie, tomu priradili riaditelia firiem číslo 7,0. Ďalším významným faktorom je nárast cien subdodávateľských prác (6,4). Za najmenej podstatný je pri tomto rozhodovaní naopak považovaný rast interných mzdových (4,7) a ďalších režijních nákladov (4,9). Pre veľké stavebné spoločnosti je potom, na rozdiel od ostatných, hlavným dôvodom navýšenie cien subdodávateľských prác (8,2). „Kríza naučila mnohé firmy zracionalizovať výrobné procesy a tým zvýšila ich konkurencieschopnosť. Viaceré firmy boli nútené siahnuť až na dno svojich rezerv a realizovať projekty pod hranicou trvalej udržateľnosti. Rast cien stavebných prác je preto prirodzený proces ozdravovania stavebného sektora. Ďalšou výzvou je požiadavka investorov na realizáciu nových projektov v čoraz kratšom čase. Schopnosť výstavby stavebného diela v kratšom čase pri podmienke dodržania požadovanej výstupnej kvality dáva stavebným firmám veľkú konkurenčnú výhodu. Firmy využívajúce inovatívne stavebné metódy a materiály dokážu zrealizovať stavebné dielo rýchlejšie a zároveň s menším počtom pracovníkov. Tí, ktorí sledujú tento trend, dokážu v budúcnosti lepšie prosperovať,“ hovorí Martin Hudec, riaditeľ predaja spoločnosti Peikko. „Naše ceny na stavby sú tvorené individuálne, sú determinované hlavne cenami vstupných materiálov, dostupnosťou zdrojov a ich vývojom a nie je možné obecne hovoriť o cene stavieb, keďže každá stavba je originál a má iné podmienky technické, geografické či zmluvné,“ vysvetľuje Magdaléna Dobišová, generálna raditeľka, Skanska SK, a. s.
Riaditelia stavebných firiem v najnovšej Kvartálnej analýze slovenského stavebníctva Q1/2016 uviedli, že aktuálna výška marží veľkých stavebných spoločností dosahuje 5 percent. Nižšie sú tiež marže firiem pôsobiacich v oblasti inžinierskych stavieb, ktoré sa pohybujú na úrovni 10 percent. U stredných a malých firiem sa naopak jedná až o 17 %, v pozemnom staviteľstve o 16 %.
Rast aktuálnych marží predikuje v tomto roku pätina (22 %) stavebných firiem. Rovnakú úroveň marží očakávajú cez dve tretiny (69 %) spoločností a iba necelá desatina opýtaných (9 %) predpokladá ich zníženie či dokonca stratu. Odpovede na túto otázku sa v závislosti na veľkosti firmy či jej odborovom zameraní líšili iba minimálne.
Zdroj: CEEC
Podobné články
