Za oknami pochmúrna atmosféra. Dážď, vietor, sychravo. Výkyvy teplôt, ráno chladno, popoludní teplo. Za tmy do práce a za tmy z práce. Či chceme alebo nie, ľudský organizmus na tieto podnety okolia reaguje. Čo vám pomôže v boji proti jesennému splínu, únave a letargii v kancelárii?
Slnko sa podieľa na tvorbe vitamínu D, preto sa tejto látke rozpustnej v tukoch aj hovorí „slnečný vitamín“. Vytvára sa v koži pôsobením ultrafialového žiarenia. Okrem toho, že má nenahraditeľnú úlohu pri tvorbe kostí, vedci objavili, aj jeho dôležitú funkciu pri zvyšovaní obranyschopnosti organizmu. Jesenné zubaté slnko nás tak oberá o značnú dávku imunity, a preto sme náchylnejší na choroby. A to nie je všetko. Vedec Norman Rosenthal so svojím tímom v roku 1984 objavil SAD (seasonal affective disorder), ktorú bežne poznáme pod spojením zimná depresia alebo jej miernejší „brat“ tzv. zimný smútok. Na človeka padá splín, je unavený, podráždený, nevýkonný a demotiovaný. Vyhýba sa druhým ľuďom, je napätý a vystresovaný. Aby si doplnil dávku „hormónu šťastia“, teda serotonínu, tak sa napcháva čokoládou, ktorá však v kombinácii so sedavým zamestnaním a nedostatkom pohybu vedie k „vianočným kilogramom“.
Ilustračné foto: Dreamstime.com
Ak chodíte do kancelárie za tmy a za tmy sa aj vraciate domov, tak sa s prirodzeným svetlom stretnete iba zriedkavo prípadne iba sprostredkovane cez okno. Mozog začne produkovať hormón melatonín, ktorý sa zvyčajne vytvára v noci a to vedie k únave. Telo sa akoby pripravuje na spánok. Melatonín pravdepodobne tiež môže za jesennú depresiu. Vhodné je teda nainštalovať do tmavých ofisov kvalitné osvetlenie. Dnes sú k dispozícii aj lampy, ktoré takmer dokonale napodobňujú slnečné svetlo. Viac o vplyve svetla na produktivitu v článku na Kancelarie.sk.
Časový posun. Každoročná „krádež“ hodiny z letného času a „dar“ hodiny k času zimnému. Biologické hodiny sa však nedajú prestaviť, tak ako digitálne. Navyše spánok má svoje cykly, hlboký spánok strieda spánok ľahký. Spánok sa nedá nadbehnúť, ale jeho absenciu dokážeme aspoň dospať. A pozor! Nedostatok spánku dokáže spôsobiť obrovské škody. Okrem toho, že je častou príčinou dopravných nehôd (napr. v podobe mikrospánku), podpisuje sa pod kvantum pracovných úrazov. Unavený organizmus nie je tak výkonný, fyzicky nemá také reflexy ako oddýchnuté telo. Dokázateľne sa zhoršuje aj psychická pohoda, slabne pamäť a ľahšie podľahneme stresu (o Vianociach bez stresu čítajte na Kancelarie.sk). Nedostatok spánku preukázateľne spôsobuje zníženú hladinu hormónov, napr. testosterónu, naopak zvyšuje sa tvorba stresového hormónu kortizolu. Ak je nespavosť dlhotrvajúca, chronická, vedie až k úzkosti a depresiám. Spánok má opäť aj vplyv na apetít a chuť do jedla, ak spíte málo, máte prirodzenú tendenciu kompenzovať spánok tučným a kalorickým jedlom.
Samostatnou kapitolou je tzv. syndróm chronickej únavy. Práve nespavosť, roztržitosť, nekoncentrovanosť a smútok sú jeho bežné prejavy. Syndróm sa objavuje častejšie u ľudí vo veku 40-50 rokov a u tých, ktorí majú stresové zamestnanie a nadváhu. Doteraz nie je spoľahlivo identifikovaný, pretože jeho príznaky vyzerajú ako „obyčajná“ chrípka, únava a splín. Lekári nevedia určiť, či je syndróm vírusového alebo iného pôvodu, a teda veľmi ťažko sa nasadzuje liečba. Mnohým pacientom so syndrómom chronickej únavy pomohla alternatívna liečba, napríklad joga alebo akupunktúra. Ak ste v kancelárii typu open space stále chorí, „lepia“ sa na vás jedna choroba za druhou a neviete sa dlhodobo zbaviť respiračných ochorení, môže to byť aj syndróm chronickej únavy.
Zdroj: Kancelarie.sk