Nové pracovné príležitosti pre mladých vytvárajú na Slovensku najmä centrá zdieľaných služieb v administratíve, financiách a podpore. Sú motorom zamestnanosti, pretože zamestnávajú vzdelaných ľudí a nepriamo tvoria ďalšie pracovné miesta. Oproti priemyslu sú podstatne menej náchylné prepúšťať počas krízy.
Na Slovensku sa v posledných rokoch zvyšuje zamestnanosť a tento trend sa zrýchľuje najmä v posledných mesiacoch. Podľa analytikov Národnej banky Slovenska zamestnanosť ku koncu septembra vzrástla vo vybraných odvetviach medziročne o 1,6 %. Najvýraznejšie rastie v službách, potom v priemysle, v posledných mesiacoch sa k tvorbe nových pracovných miest silnejšie pridal aj obchod. V stavebníctve sa naďalej rastový trend produkcie neodráža na úrovni zamestnanosti, nakoľko pravdepodobne existovali voľné personálne kapacity z minulosti. V konjunturálnych prieskumoch pretrvávajú zvýšené úrovne očakávaní naznačujúce ďalšiu expanziu zamestnanosti aj na najbližšie mesiace, píše analytik NBS Alexander Karšay.
Ilustračné foto: Freeimages.com
Pri podrobnejšom pohľade na vývoj zamestnanosti vidno, že slovenská ekonomika zaň môže ďakovať najmä službám. Podľa údajov Štatistického úradu z podnikov s viac ako 20 zamestnancami ku koncu júna 2015 počet pracovných miest najviac narástol práve v odvetví trhových služieb. Za rok vytvorili vyše 20-tisíc nových pracovných miest.
V priemysle to bolo za rovnaké obdobie iba necelých 9-tisíc pracovných miest, v obchode 7-tisíc, doprave a skladovaní 5000 a v stavebníctve dvetisíc. Podobné objemy nových ľudí prijali počas posledného roka aj zdravotníctvo, štátna správa, vzdelávanie a iné odvetvia. Celkovo na Slovensku v stredných a veľkých podnikoch vzniklo vyše 50-tisíc nových pracovných miest.
Priemysel na Slovensku živí s náskokom najviac pracovných miest – takmer 350-tisíc, spolu s malými podnikmi a živnostníkmi by to malo byť dokonca až 650-tisíc pracovných miest. V odvetví vzdelávania pracuje na Slovensku zhruba 160-tisíc ľudí, podobne ako v štátnej správe, o niečo menej v obchode, zhruba sto tisíc v doprave a skladovaní, či zdravotníctve a sociálnych službách.
Trhové administratívne služby zamestnávajú už vyše 70-tisíc ľudí, spolu s ďalšími príbuznými odvetviami, ako sú infokomunikácie, finančné a realitné služby dávajú prácu takmer 200-tisíc najmä mladším ľuďom. Práve preto je 20-tisíc nových pracovných miest v týchto odvetviach najvyšším percentuálnym prírastkom v celej ekonomike a faktickým motorom zamestnanosti.
Na Slovensku v minulosti zriadili svoje centrá zdieľaných služieb viaceré globálne spoločnosti ako Amazon, Google, AT&T, IBM, Lenovo, Accenture, Deutsche Telekom, RWE, Hewlett Packard, Dell, Siemens, Johnson Controls a ďalšie. Sídlia najmä v Bratislave a Košiciach, postupne sa však tieto prevádzky posúvajú aj do Banskej Bystrice, Nitry, Piešťan, Žiliny a ďalších miest.
Pre prácu v takýchto centrách je dôležitá najmä znalosť jazykov, ale aj infokomunikačných technológií a zručnosti pre prácu so vzdialenými zákazníkmi. Zvyčajne ide o nadpriemerne finančne ohodnotené pracovné miesta, ktoré priťahujú vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Tí potom vytvárajú nadväzné pracovné miesta v regiónoch najmä v odvetviach obchodu, služieb a dopravy, pretože môžu viac minúť na spotrebu a oddych.
Centrá zdieľaných služieb zvyčajne majú tendenciu rozširovať sa a priťahovať tak nových pracovníkov aj z iných regiónov, prípadne zo zahraničia. Predstavujú teda obrovský potenciál tvorby nových pracovných miest. Zamestnávajú najmä mladých ľudí, ktorí sú v porovnaní so staršou generáciou časovo flexibilnejší, ovládajú cudzie jazyky a moderné technológie.
Na Slovensku je pritom veľmi vysoká nezamestnanosť mladých, dlhodobo sa pohybuje nad 30 percent. Vyše polovica mladých nezamestnaných nemá prácu dlhodobo. Podľa ministerstva školstva by viac ako 70 % mladých ľudí na Slovensku uprednostnilo radšej život v inej krajine.
Napriek tomu, že budúcnosťou modernej ekonomiky sú služby, štát takýchto investorov podporuje len veľmi málo, skôr dáva dôraz na stimuly pre priemyselné firmy. Zamestnanosť v službách však možno skôr podporiť zlepšovaním podnikateľského a právneho prostredia. To by na Slovensko pritiahlo viac takýchto firiem a tiež vzdelaných ľudí, ktorých centrá služieb potrebujú.
Dôležité je tiež zvýšiť úroveň kvality slovenských univerzít najmä v oblasti štúdia jazykov a moderných technológií. Inak sú študenti nútení ísť za štúdiom do zahraničia, odkiaľ sa už mnohí nevrátia. Podľa údajov Eurostatu študovalo v roku 2012 v zahraničí 14 percent slovenských študentov, veľká časť z toho v Česku.
Prehlbuje sa tak únik mozgov zo Slovenska, podľa štatistík zdravotných poisťovní každý rok odíde do zahraničia približne 30-tisíc mladých ľudí do 30 rokov – v prepočte takmer tretina detí, narodených ročne v 80. rokoch 20. storočia.
Podnikateľská aliancia Slovenska verí, že štát môže skvalitnením podnikateľského prostredia, vzdelávania a zlepšením životných podmienok každoročne pomôcť vytvoreniu desiatok tisícov pracovných miest ročne navyše. Mohlo by to pritiahnuť na Slovensku aspoň časť z vyše tristo tisíc ľudí, ktorí pracujú v zahraničí a poskytnúť prácu mnohým z ďalších tristo tisíc nezamestnaných na Slovensku.
Zdroj: PAS
