PAS: II. antibyrokratický balíček je snaha správnym smerom

Vláda SR dňa 16.5.2018 schválila v poradí už II. antibyrokratický balík opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, ktorý je výsledkom širokého konsenzu ústredných orgánov štátnej správy a vychádza z návrhov podnikateľov. Cieľom týchto opatrení je zníženie regulačného zaťaženia podnikateľov takmer o 7,4 mil. eur ročne.  

V prieskume, ktorý sme realizovali v júli 2018, pričom odpovede vyplnilo celkovo 35 podnikateľov, sme sa pýtali, ako hodnotia podnikatelia ministerstvom vybrané opatrenia z hľadiska potrebnosti a z hľadiska významnosti pre zlepšenie podnikateľského prostredia v SR, a teda či ministerstvo zvolilo nie len potrebné opatrenia, ale aj opatrenia, ktoré majú zásadný vplyv na zlepšenie podnikateľského prostredia.

Potrebnosť opatrenia mohli podnikatelia hodnotiť od -3 (absolútne nepotrebné) až po +3 (absolútne potrebné). Významnosť opatrenia hodnotili podnikatelia v rozmedzí od 0% (zanedbateľný vplyv) po 100% (zásadný vplyv), ktoré vyjadruje, ako veľmi je opatrenie významné pre zlepšenie podnikateľského prostredia.

Ilustračné foto: Pixabay.com

V prieskume sme nezaznamenali žiadnu zápornú hodnotu, čo znamená, že respondenti považujú všetky opatrenia za aspoň minimálne potrebné, čo možno hodnotiť pozitívne.

Len štyri opatrenia považovali podnikatelia za výrazne potrebné (získali viac ako dva body z troch), a to

1. Zabezpečiť, aby štátne inštitúcie už od fyzických a právnických osôb ďalej nepožadovali najčastejšie žiadané výpisy, potvrdenia a ďalšie dokumenty,
2. Jednoduchou formou a v jednotnom formáte uvádzať na informačných tabuliach a ich webových sídlach zoznam tlačív a dokumentov, ktoré sa vyžadujú,
3. Zjednodušiť prístup k získaniu informácie o pridelenom daňovom identifikačnom čísle na portáli finančnej správy a
4. Analyzovať súčasné postupy udeľovania prechodných pobytov cudzincov s cieľom navrhnúť technicko-organizačné opatrenia na zlepšenie podmienok.

Ostatné opatrenia hodnotili podnikatelia ako menej potrebné, a to celkovo osemnásť (18) opatrení (od jedného do dvoch bodov z troch). Zvyšných šesť hodnotili ako málo potrebné (od nula do jedného bodu).

Z hľadiska potrebnosti tak možno konštatovať, že ministerstvo vybralo veľmi málo výrazne potrebných opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, len 14,29%. Menej potrebných bolo 64,29% opatrení a málo potrebných 21,43% opatrení.

Z uvedeného možno konštatovať, že II. antibyrokratický balík neprinesie zásadné zlepšenie podnikateľského prostredia, ide o krok vpred, hoci malý ale vpred. Bolo by vhodné do budúcna vytvoriť metodiku na vyhodnotenie najpotrebnejších a najvýznamnejších opatrení, ktoré majú potenciál celkovo zlepšiť podmienky podnikania v SR. Rovnako to hodnotili podnikatelia, ktorí na otázku, ak by došlo k splneniu vyššie uvedených opatrení ako výrazne by sa podľa Vás zlepšilo podnikateľské prostredie v SR, odpovedali, že podnikateľské prostredie by sa zlepšilo len o 39%.

Z hľadiska významnosti pre zlepšenie podnikateľského prostredia hodnotili podnikatelia výrazne horšie zvolené opatrenia. Len dve opatrenia dosiahli viac ako 70% a tak ich považujeme za veľmi významné, a to

1. Zabezpečiť, aby štátne inštitúcie už od fyzických a právnických osôb ďalej nepožadovali najčastejšie žiadané výpisy, potvrdenia a ďalšie dokumenty (84%) a
2. Jednoduchou formou a v jednotnom formáte uvádzať na informačných tabuliach a ich webových sídlach zoznam tlačív a dokumentov, ktoré sa vyžadujú (73%).

Dvadsať opatrení bolo hodnotených od 42% po 64%, tieto považujeme za významné. Zvyšných šesť opatrení bolo hodnotených od 25% do 40%. Tieto považujeme za najmenej významné pre zlepšenie podnikateľského prostredia.

Celkovo tak len 7,14% opatrení vybraných ministerstvom bolo hodnotených ako výrazne schopné ovplyvniť pozitívne podnikateľské prostredie. 71,43% bolo hodnotených ako priemerne schopných ovplyvniť pozitívne podnikateľské prostredie a zvyšných 21,43% opatrení bolo hodnotených ako málo schopných ovplyvniť podnikateľské prostredie.

Aj v tomto prípade platí, že ministerstvo vybralo priveľa opatrení s malým alebo priemerným významom pre podnikateľské prostredie a primálo opatrení schopných výrazne zlepšiť podnikateľské prostredie.

Zároveň je potrebné si uvedomiť, že ide len o návrhy, ktoré je potrebné zrealizovať. Už v I. antibyrokratickom balíku bolo až 35 opatrení, pričom nie je známe vyhodnotenie, ktoré z navrhovaných opatrení boli už zrealizované, ktoré nie a s akým výsledkom. Zo stránky Ministerstva hospodárstva vyplýva, že do 30.8.2018 bolo nesplnených 24 opatrení z 35 ( 2,3,7,8,10-17,19,20,22-28,30-32), čo predstavuje 69%.

Zdroj: PAS

Aj keď mnohé opatrenia sú nesplnené vzhľadom na lehoty, kedy majú byť splnené, je zarážajúce, že ministerstvo sa zaviazalo splniť v II. antibyrokratickom balíku ďalších 28 opatrení a už pripravuje tretí. Inými slovami, je veľa úloh, ale málo plnení a možno aj to je dôvod, prečo podnikatelia nepociťujú zlepšenie prostredia na podnikanie napriek tomu, že sa prakticky neustále prijímajú nové a nové záväzky a plány kde čo a ako vylepšiť.

Ako vyplýva z prieskumu, nejde pritom z väčšej časti o také opatrenia, ktoré sú pre podnikateľov, resp. podnikateľské prostredie zásadné.

Je chvályhodné, že ministerstvo hospodárstva a vláda majú snahu prijímať opatrenia a úlohy na zlepšenie podnikania a celkovo hospodárskej aktivity obyvateľstva. Ideálne by ale bolo, keby svoje snahy zamerali na také opatrenia, ktoré sú nielen potrebné ale aj významné pre celé podnikateľské prostredie a zároveň keby plnenie opatrení nebolo na takej nízkej úrovni ( 31% ).

Takto ide viac o formálnu ako reálnu snahu, čo v podnikateľoch vyvoláva dojem, že niečo sa deklaruje formálne a realita je niekde inde.

Podnikatelia zúčastnení na prieskume sami navrhli podstatné opatrenia na zlepšenie podnikania v SR, pričom jednoznačne najviac požadujú
1) znížiť daňové a odvodové zaťaženie firiem a
2) profesionalizovať štátnu správu, pričom je potrebné aj finančne rozlíšiť kvalitných úradníkov od nekvalitných

Zníženie odvodov by, okrem zvýšenia čistých miezd, pomohlo aj dlhodobo nezamestnaným sa zamestnať, ako vyplýva z projektu PAS a INEKO, ktorý realizovali v roku 2017 (znenie projektu môžete stiahnuť TU).

Z prieskumu IPP vyplýva výrazné zhoršenie hodnotenia, funkčnosti štátnych inštitúcií (kataster, daňové úrady,…) a to na 70,57 bodu v 2Q 2018 oproti 100 bodom v 3Q 2001. Ide o pokles 29,43 bodu za 17 rokov. Z prieskumu IPP vyplýva, že dane a odvody sú top bariérou podnikania v SR dlhodobo. V 3Q2001 dosahovali položky „Legislatíva upravujúca dane, poplatky, investície“ a „Legislatíva upravujúca odvody“ po 100 bodov. V 2Q2018, t.z. po 17 rokoch len 24,38 bodu (Legislatíva upravujúca dane, poplatky, investície) a 21,61 bodu (Legislatíva upravujúca odvody). Inými slovami oblasť daní a odvodov hodnotia podnikatelia za 17 rokov o 75% až 78% horšiu v roku 2018 ako v roku 2001. Vláda tieto upozornenia a názory podnikateľov dlhodobo ignoruje.

Z neznámeho dôvodu ale vlády v SR odmietajú toto systémové riešenie a neustále sa snažia riešiť následky miesto príčiny nedobrého stavu podnikateľského prostredia.

Zdroj: PAS