Spresnený odhad HDP ukázal rast slovenskej ekonomiky v súlade s rýchlym odhadom z novembra. Ekonomika vzrástla v sezónne očistenej miere oproti predošlému štvrťroku o 0,6%, respektíve v hrubom medziročnom porovnaní vzrástla o 2,4%. Detaily zloženie rastu HDP odhalili, že rast ekonomiky naďalej ťahal výhradne domáci dopyt, čo je v pokrízovom období fenoménom výhradne aktuálneho roka.
Jeho rast sa však znížil z predošlých 4,0% r/r v 2.Q na 2,8% v 3Q. Zaujímavé je predovšetkým spomalenie súkromnej spotreby aj napriek pokračujúcemu oživeniu pracovného trhu a solídnemu rastu reálnych miezd (4,3% r/r). Fixné investície naopak svoj rast zvýšili. Ich medziročný rast je však nafúknutý nízkou porovnávacou bázou z minulého roka, čo môže vyprchať už v nasledujúcom štvrťroku. Toky zahraničného obchodu medzitým svoj rast opäť spomalili už ozaj len na chabé úrovne (viď detaily v tabuľke). Čistý export tak znova ukrajoval z celkového rastu, no na rozdiel od predošlých kvartálov už len veľmi mierne.
ilustračné foto: Freeimages.com
Trendy z 1-3Q14 zrejme pretrvajú aj v poslednom štvrťroku. Celoročný rast HDP by tak mohol dosiahnuť 2,4% r/r. V budúcom roku by k rastu mohol prispieť aj čistý export, pričom ten by mohol viac než len kompenzovať očakávané spomalenie rastu domáceho dopytu. Rast ekonomiky by sa tak mohol o čosi zvýšiť, zhruba na 2,6% r/r. Externé negatívne riziká sú však kvôli obchodnému konfliktu medzi Európou a Ruskom výraznejšie než obyčajne. Neistota z vývoja ruskej ekonomiky sa v ostatných (ilustračná grafika hore: freeimages.com)
dňoch navýšila aj z titulu prudkého prepadu výmenného kurzu rubľa. Ten stratil polovicu svojej prechádzajúcej hodnoty, čo ešte zhorší výhľad pre už bez tak klesajúce vývozy slovenských firiem do Ruska (v prvých deviatich mesiacov 2014 klesol vývoz SR do Ruska medziročne o 14%, čo znížilo podiel Ruska na vývoze tovarov zo Slovenka na 3,4% zo 4,0% v minulom roku). Na druhej strane, pád rubľa je do veľkej miery spojený s pádom cien ropy, ktorá naopak slovenskej ekonomike pomôže. Či už priamo cez nižšie náklady dovážaných energií, alebo nepriamo cez dodatočný rastový impulz pre našich hlavných obchodných partnerov. Vskutku, podľa prepočtov našich talianskych kolegov, ak by aktuálna nízka cena ropy pretrvala, znamenalo by to pre ropu dovážajúce krajiny Eurozóny plus pre rast HDP vo výške 0,3-0,4 percentuálneho bodu.
V sezónne očistenej miere pribudlo počas 3.Q v ekonomike zhruba 12,5 tisíca zamestnaných osôb. Medziročne ich tak bolo viac o zhruba 42tis, resp. 1,8%. Naďalej pretrvával trend poklesu pracujúcich v zahraničí a rast domácich pracovných miest. Miera nezamestnanosti klesla pod 13%, vôbec prvýkrát od 2009 a potvrdila výrazný klesajúci trend, ktorý načrtli mesačné štatistiky registrovaných na úradoch práce.
Prvé dáta reálnej aktivity z 4Q načrtli mierne oživenie oproti koncu 3Q. Priemysel zvýšil svoj rast, stavebníctvo zmiernilo pokles a maloobchodné tržby slušne pridali. Ešte čerstvejšie dáta ekonomického sentimentu takisto vykázali zlepšenie. Skôr zverejnené údaje septembrového rastu priemyslu boli revidované nadol z pôvodných 1,2% r/r len na 0,4%. Po očistení o vplyv sezónnych faktorov však priemyselná produkcia oproti septembru vzrástla o 1%, čím čiastočne kompenzovala predošlý výpadok produkcie. Medziročný rast tak v októbri stúpol zo septembrových 0,4% na 2,7%, sedem desatín nad naše pôvodné očakávania. Celkovo, priemyselná produkcia v našom regióne V4 a v Nemecku ostatné mesiace výrazne kolíše, výkyvy sú spojené predovšetkým s automobilovým sektorom. Po extrémne slabom auguste zaznamenali susedné ekonomiky v septembri výrazné oživenie a neskôr opäť korekciu. Na Slovensku došlo k podobnému vývoju, hoci s mesačným oneskorením a výkyvy sú menej výrazné. Celkový trend priemyslu vo V4 a Nemecku je však očividne klesajúci. Rast domácej produkcie v októbri ťahal nadol opäť predovšetkým automobilový priemysel, kde výroba medziročne klesla o 2,7%. Z celkového rastu tak ukrojil 0,75p.b. Naopak ťahúňom rastu ostala výroba elektrických zariadení a výroba kovov. Spolu prispeli k medziročnému rastu 3,36p.b.
Stavebníctvo medzitým pokračovalo v nastolenom trende klesajúcej produkcie no rastúcej dôvery. Celková produkcia v októbri klesala medziročne o 4,1%, po očistení o vplyv sezóny klesla medzimesačne o 0,3%. Dôvera v tomto sektore však v novembri vzrástla o ďalšie dva body na najvyššiu úroveň za takmer šesť ostatných rokov.
Autori: Korporátna stratégia a ekonomické analýzy VÚB, Zdenko Štefanides, Hlavný ekonóm, Andrej Arady, Makroekonóm
Zdroj: ŠUSR, VÚB
