Podnikateľ, ktorý napríklad na svoje podnikanie potrebuje pozemok s rozlohou 1500 m2 a výrobnú halu s rozlohou 1000 m2 za tieto nehnuteľnosti v roku 2016 zaplatí podobne ako vlani najmenej v Medzeve (580 €), Medzilaborciach (850 €) a Gelnici (927 €). Najvyššiu daň by naopak zaplatil v Púchove (6 449 €), Bratislave – Starom Meste (5 125 €) a Žiari nad Hronom (4 442 €). Najviac tento rok zvýšili daň v Sobranciach, Hlohovci alebo Moldave, kde by však stále zaplatil iba zlomok toho, čo v Púchove alebo krajských mestách.
„Mestám, ktoré vybudovali úspešné priemyselné parky alebo ležia v ekonomicky silných regiónoch sa v posledných rokoch podarilo pritiahnuť viac investícií do výroby a služieb, vyrástli v nich nové prevádzky. Priaznivé ekonomické obdobie si mohli dovoliť využiť na zvýšenie zdanenia takýchto areálov, od čoho si sľubujú plnšiu mestskú pokladnicu,“ vysvetľuje výkonný riaditeľ PAS Peter Kremský. „Je to aj logické, pretože nový priemysel a služby prinášajú aj vyššie nároky na dopravu, infraštruktúru či obslužné činnosti, ktoré často pre firmy zabezpečujú mestá a obce.“
Ilustračné foto: Freeimages.com
Mesto Hlohovec napríklad zvýšilo daň z priemyselných objektov a pozemkov o vyše 30 % na 3 eurá za štvorcový meter ročne, na rovnakú sumu stúpla o takmer 20 percent daň z komerčných budov ako kancelárie, obchody, či sklady. Do mesta v posledných rokoch pribudlo viacero výrobcov z automobilového priemyslu a po príchode Jaguaru do neďalekej Nitry sa očakávajú ďalší. O niečo menej zdražovali ďalšie úspešné mestá na západe Slovenska ako Levice, Myjava, Zlaté Moravce, výrazný nárast naopak Levoča, Moldava a najmä Sobrance na východe.
Najvyššie dane z podnikateľských priestorov sa stále platia v Bratislave. V Starom Meste je napríklad daň za obchodné a kancelárske priestory takmer desaťnásobná oproti Medzevu alebo Moldave. Z ďalších miest sú pre podnikateľov najdrahšie Košice, Žilina, Banská Bystrica, ale prekvapivo aj Žiar nad Hronom alebo Púchov. Považské mesto má dokonca najvyššie dane z priemyselných budov v krajine a k špičke patrí aj pri komerčných priestoroch. Dôvodom je zjavne snaha vyťažiť zo závodu na pneumatiky nemeckej firmy Continental alebo hlinikárne Slovalco čo najviac do rozpočtu mesta. Môže to však odstrašiť ďalších záujemcov o investovanie.
Pre podnikateľov sú naopak najpriaznivejšie dane v ekonomicky slabých regiónoch ako Medzev, Gelnica, či Medzilaborce. Prekvapujúca je úroveň daní v nezamestnanosťou sužovanej Rožňave, výrazne vyššia ako napríklad v Galante alebo Dunajskej Strede neďaleko Bratislavy. V týchto mestách je miera nezamestnanosti oproti Gemeru zhruba štvrtinová.
Len o niečo nižšie sú vo Veľkom Krtíši, Spišskej Novej Vsi alebo Rimavskej Sobote. Medzi mestá s najvyššími daňami pre priemyselné objekty patria Banská Bystrica, Prešov alebo Martin, kde už roky hovoria o príchode nových investorov a tvorbe nových pracovných miest. Zdá sa, že otcovia niektorých miest stále nepochopili, že výška daní z komerčných nehnuteľností je jeden účinných nástrojov na ich prilákanie do mesta, hovorí P. Kremský.
Číselné údaje do databázy získala PAS od predstaviteľov miest alebo zo všeobecných záväzných nariadení zverejnených na internetových stránkach miest a zo zákona č. 582/2004 Z.z.. Údaje o sadzbách daní a výške daní zodpovedajú centrám okresných miest a sú uvedené bez výnimiek. Podnikateľská aliancia Slovenska monitoruje vývoj daní z nehnuteľností od roku 2004, keď právomoc stanovovať ich výšku prešla zo štátu na samosprávy. Hlavným zámerom PAS pri tvorbe rebríčkov daní z nehnuteľností je informovať podnikateľov, ako aj širokú verejnosť, o výške sadzieb daní v jednotlivých mestách a tým podporiť daňovú konkurenciu, ktorá bráni neúmernému zvyšovaniu daní na miestnej úrovni a zároveň vytvára tlak na efektívnejšie financovanie, využívanie a správu verejných statkov.
Zdroj : PAS
