Štatistický úrad na základe spresnených údajov potvrdil rast slovenskej ekonomiky v druhom štvrťroku tohto roka na úrovni 2,5% medziročne. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom HDP Slovenska vzrástlo o 0,6% (sezónne očistené).
Zverejnená štruktúra rastu v zásade neprekvapila a potvrdila očakávania vychádzajúce z mesačných štatistík. Ekonomika pokračovala v trendoch z predchádzajúcich štvrťrokov, kedy sa začal zobúdzať domáci dopyt, ktorý však nahor tlačí aj dovozy, čo sa prejavuje v klesajúcom príspevku čistého exportu k rastu HDP. Pomalší rast najvýznamnejších obchodných partnerov na čele s Nemeckom sa navyše podpísal aj pod spomalenie dynamiky rastu exportov. Ekonomický rast je tak v súčasnosti ťahaný výlučne zotavujúcim sa domácim dopytom, naopak čistý export zaznamenal negatívny príspevok k rastu HDP, po prvýkrát od 2Q 2011.
V rastúcom trende pokračovala spotreba domácnosti, tak ako však už naznačili maloobchodné tržby, dynamika jej medziročného rastu sa mierne spomalila. Spotrebu domácnosti pomáhala štartovať zlepšujúca sa spotrebiteľská dôvera, ale aj dynamický rast miezd v kombinácií s chýbajúcou infláciou a rastúcou zamestnanosťou. Reálne mzdy medziročne vzrástli až o 4,9%, rýchlejšie rástli naposledy v prvom štvrťroku 2008. V druhom štvrťroku relatívne silno rástli aj fixné investície, ich rast v prvej polovici roka ešte zvýrazňovala nižšia porovnávacia báza z minulého roka. Investície ťahali nahor najmä finančný a verejný sektor. Z hľadiska odvetví ťahali ekonomiku najmä odvetvia služieb – finančné služby, služby v oblasti nehnuteľnosti, či vedecké a odborné činnosti. Podľa očakávaní stále klesalo najmä stavebníctvo, mierny medziročný pokles pridanej hodnoty (o -0,8%) však prekvapivo zaznamenal aj priemysel.
Oživenie ekonomiky, ktoré sme pozorovali v prvej polovici roka by v treťom, ale najmä štvrtom štvrťroku mohla negatívne ovplyvniť ukrajinská kríza. Hoci priamy dopad sankcií na slovenskú ekonomiku by nemal byť významný, nepriamo cez obchodných partnerov, ale najmä cez zhoršenie podnikateľských a spotrebiteľských nálad naprieč Európou v dôsledku rastúcej neistoty, by eskaláciu napätia mala pocítiť aj slovenská ekonomika. Náš odhad rastu slovenskej ekonomiky preto revidujem smerom nadol, v tomto roku na 2,2%, v budúcom roku na 2,5%. Rizikom našich predikcií stále ostáva najmä vývoj externého prostredia, a to najmä v súvislosti s ďalším vývojom krízy na Ukrajine a rusko-európskych vzťahov.
Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu, UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.
Ilustračné foto:
Podobné články
