Len málo ľudí dokáže vložiť do svojej práce maximum v prostredí šedej štvorcovej kabínky alebo v hlučných otvorených kancelárskych priestoroch. Tu je návod, ako vytvoriť optimálne pracovné prostredie s perfektnou izbovou teplotou, osvetlením a tvorivým šumom.
Už som písala o tom, ako v našom mozgu funguje tvorivosť a zistila som, že pochopenie tohto procesu je veľmi užitočné. Alebo by som mala radšej povedať, viac procesov. Počas tvorivého procesu sa toho v mozgu deje tak veľa, že vedci sa ešte stále pokúšajú procesy detailne monitorovať. Vieme však, ktoré tri časti mozgu musia spolupracovať, aby sme mohli vymýšľať nové nápady:
Riadiace centrum pozornosti nám pomáha sústrediť svoju stopercentnú pozornosť na určitú úlohu. Je to časť mozgu, ktorú aktivujeme, keď sa sústredíme na vyriešenie zložitých problémov, alebo sa sústredíme pri čítaní alebo počúvaní rozhovoru.
Centrum vizualizácie ako ste už asi uhádli, používame pri predstavovaní si budúcich dejov v našich životoch a pri spomienkach na veci, ktoré sa stali v minulosti. Táto časť mozgu nám pomáha pri vytváraní si vlastných mentálnych obrazov, či už spomíname na minulosť, alebo snívame o budúcnosti.
Centrum prispôsobenia pozornosti hrá dôležitú úlohu pri sledovaní toho, čo sa deje nielen okolo nás, ale aj v našom vlastnom mozgu a prepínanie medzi vizualizáciou a riadením pozornosti. Na obrázku nižšie vidíte Riadiace centrum pozornosti (zelená farba) a Centrum vizualizácie (červená farba).
Pochopenie skutočnosti, aké dôležité sú mozgové prepojenia pre našu tvorivosť spôsobilo zmenu nášho postoja v tom, ako sa pokúšame vymýšľať nové nápady. Akonáhle budeme mať dostatok vedomostí, musíme investovať svoj čas do tvorby nových mozgových prepojení, aby sme posilnili centrum našej tvorivosti.
V predchádzajúcich článkoch som sa podelila o pár nápadov týkajúcich sa tvorivosti, ktoré vám pomôžu prísť na nové nápady, napr. tak, že sa pustíte do náročných situácií, kritizujete svoje vlastné myšlienky a máte odvahu vymyslieť veľa dobrých aj zlých nápadov, aby ste potom objavili tie najlepšie z nich – niečo, čo uznáva aj marketér Seth Godin: Ktosi sa ma spýtal, ako som prišiel na všetky svoje dobré nápady a pritom mi vysvetlil, že jemu to trvá asi mesiac alebo dva, než príde na jeden dobrý nápad a zdá sa, že ja ich mám viac. Spýtal som sa ho, koľko má každý mesiac zlých nápadov. Odmlčal sa a povedal: "Žiadne."
Tieto tipy sú užitočné, ale zistil som, že prostredie, v ktorom žijem, vo veľkej miere ovplyvňuje to, aký som produktívny, a ako ľahko môžem vymýšľať nové, kreatívne nápady. Ukázalo sa, že charakteristické znaky prostredia, v ktorom pracujeme, napr. tvorivý šum, izbová teplota a osvetlenie, môžu mať veľký vplyv na to, akí sme kreatívni. Prinášame vám výsledky výskumu o nastavení prostredia na optimálnu úroveň kreativity.
Ako som sa dozvedela vo svojom výskume o tom, aký vplyv má na mozog hudba, hlasná hudba nie je pre tvorivú prácu tou najlepšou voľbou.
Nie je to rev v slúchadlách. Ukázalo sa, že stredná hladina hluku je pre našu kreativitu tou pravou voľbou. Tvorivý šum z vonkajšieho prostredia vás, na rozdiel od ticha, ľahko podnieti k tvorivým myšlienkam a neodstaví nás tak, ako to dokáže vysoká hladina hluku. Funguje to nasledovne: mierne zvýšená hladina hluku sťaží spracovanie informácií, čo podporuje abstraktné myslenie, ktoré vedie k vyššej kreativite. Alebo, inak povedané, na to, aby sme spustili náš kreatívny proces, musíme zabojovať trošku viac než za normálnych okolností.
V prostredí s vysokou hladinou hluku je naša schopnosť kreatívne myslieť zablokovaná, pretože nás hlučná hudba ovláda a máme problém efektívne spracovať informácie. Pamätám sa, že som sa tak cítil v čase, keď moji susedia robili rekonštrukciu bytu, a ja som sa snažil pracovať.
Výskum z univerzity v Chicagu odhalil, že práve tvorivý šum je na tvorivý proces optimálny, zatiaľ čo extrémne ticho zostruje našu pozornosť, a tak nám sťažuje schopnosť kreatívne myslieť. Ďalší výskum o tvorivom šume odhalil, že ak ide o rozptýlenie konverzáciou inými ľuďmi, telefonické rozhovory, a to najmä v prípade, keď počujeme len časť konverzácie, nám škodia najviac. Potom, čo prieskum dokázal, že až 82 % ľudí považuje náhodné vypočutie telefonického rozhovoru za nepríjemné, Veronica Galván, kognitívna psychologička na univerzite v San Diegu, sa bližšie pozrela na to, prečo ľudí tieto konverzácie tak veľmi rozptyľujú.
V jej teste mali účastníci doplniť rôzne úlohy, zatiaľ čo počuli buď jedného účastníka telefonického rozhovoru alebo celú konverzáciu medzi dvoma osobami v jednej miestnosti. Tí, ktorí si vypočuli jedného účastníka telefonického rozhovoru zistili, že to odvádza ich pozornosť viac, ako tí, ktorí si vypočuli rozhovor dvoch ľudí. Taktiež si z konverzácie pamätali oveľa viac, čo dokazuje, že upútala ich pozornosť. Takže, ak práve smerujete do kancelárie alebo kaviarne, aby ste stihli pár pracovných povinností, nezabudnite na to, že telefonické rozhovory budú vašu kreativitu tlmiť.
V prípade, že vaša miestna kaviareň nemá optimálnu hladinu hluku na to, aby sa vaša kreativita rozhýbala, existuje pár dostupných možností, ako si tvorivý šum z kaviarne pozvať ku stolu:
A pre tých, ktorí majú radi pri práci relaxačné zvuky, máme témy ako jazz a dážď, daždivá nálada alebo hrmenie v búrke:
Jedna štúdia z Cornell Univerzity testovala rôznu teplotu v kanceláriách vo veľkej poisťovni na Floride a zistila nasledovné:
Ak boli teploty v kanceláriách nízke (20 stupňov Celzia) zamestnanci robili o 44 % viac chýb, než pri optimálnej teplote v miestnosti (25 stupňov Celzia). Problém nie je len v tom, že sa pri nízkych teplotách cítime nepohodlne, ale skôr v tom, že nás to viac rozptyľuje. Ak cítite, že vám je zima, podstatnú časť svojej energie mrháte na to, aby ste sa zohriali. A práve preto oveľa menej energie vkladáte do tvorivej práce a schopnosti sústrediť sa.
Tým, že zvýšite teplotu vo vašej kancelárii, dáte si na seba ďalšiu vrstvu oblečenia, alebo si prinesiete do práce prenosný ohrievač, môžete zvýšiť šance na svoju kreativitu. Dávajte si však pozor, aby vám nebolo príliš teplo, keďže horúčava znižuje produktivitu rovnako, ako chlad.
Dôležitá skutočnosť, na ktorú musíte myslieť pri optimalizácii vašej tvorivosti je, že tvorivý proces má niekoľko rôznych úrovní. Napríklad, keď píšem blog, nerobím si starosti s tým, či ma napadnú tvorivé myšlienky, ale úplne inak je to v prípade, keď robím brainstorming na nové témy alebo na rozloženie obsahu príspevku. Takže optimalizácia vášho prostredia by sa mohla meniť vzhľadom na rôzne situácie počas pracovného procesu - napr. pamätáte si, ako som sa zmienila o tom, že najlepšie na sústredenie je úplné ticho?
Keď ide o osvetlenie, ak svetlo nastavíte priamo nad pracovný stôl, môže to tvorbe kreatívnych nápadov len prospieť, hoci by ste v neskoršej fáze, keď sa potrebujete na prácu sústrediť radšej intenzitu osvetlenia prispôsobili! Táto infografika z PayScale prináša pár tipov na osvetlenie zvyšujúce produktivitu:
Výskum publikovaný v časopise Environmentálna psychológia sa bližšie pozrel na rozdiely úrovní tvorivosti v jasne a sporo osvetlených prostrediach až v šiestich študijných prácach.
Výskum odhalil, že tlmené osvetlenie nám pomáha cítiť sa menej v strehu a odvážne skúmať a riskovať. Dve štúdie tento pocit otestovali a zistili, že "tma vyvoláva oslobodzujúci pocit bez obmedzení a spúšťa tvorivý pracovný štýl."
Takže keď sa pripravujete na brainstorming, skúste predtým, než začnete, vypnúť svetlá.
Jeden z mojich obľúbených výrokov o tvorivosti je tento od Johna Cleesea. Nenapadá ma veľa ľudí, ktorí sú vhodnejší hovoriť na túto tému, a on nikdy nesklame. Jedna z hlavných myšlienok, ktoré John vyzdvihuje je, že vaša tvorivosť je ako korytnačka: Najskôr opatrne vystrčí von len hlavu, aby sa ubezpečila, že je v bezpečí, než vylezie von. Vaša kreativita sa neobjaví, keď ste nervózni alebo vystresovaní, zaneprázdnení alebo obklopení zhonom. Je to veľmi špecifický druh myslenia. John vraví, že na to, aby ste pomohli svojej "korytnačej mysli", aby sa objavila, si potrebujete vytvoriť oázu pokoja uprostred šialeného tempa moderného života, t.j. miesto, kde sa bude cítiť v bezpečí: Nemôžete sa stať hravým, a hneď potom kreatívnym, ak ste pod každodenným pracovným tlakom.
Ak sa presuniete zo svojho bežného pracovného prostredia — t.j. vášho "zaneprázdneného a rušného" prostredia — do slobodného, tvorivého prostredia – vyšle to do vášho mozgu signál. A ak to budete robiť pravidelne, váš mozog sa ako korytnačka naučí rozoznať toto bezpečné miesto ako zónu na kreatívne myslenie. Ak je to možné, pridajte si do svojho tvorivého priestoru aj optimálnu izbovú teplotu, osvetlenie a tvorivý šum a každodennú prácu zo „zrýchleného pracovného prostredia“ si vybavte niekde inde.
Výskum odhalil, že chaotické pracovné prostredie podporuje kreativitu viac, než to úhľadne upratané, takže oddelenie vášho čistého a uprataného pracovného stola od chaoticky kreatívneho priestoru by mohlo byť optimálnym riešením na striedanie dvoch pracovných režimov.
Spisovateľ Austin Kleon tvorí vo svojom pracovnom priestore presne takto t.j. využíva svoj bežný pracovný stôl na kreatívnu prácu a digitálny pracovný stôl na rýchle vybavenie „prívalu“ práce:
Autor: Redakcia, Pôvodný autor: Belle Beth Cooper, Zdroj: Fastcompany.com
