Hodnotenie podnikateľského prostredia sa aj v druhom štvrťroku 2015 vyvíjalo negatívne. Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia je 58,5 bodu, čo predstavuje oproti predchádzajúcemu kvartálu ďalší pokles o 2,24 percenta. Index pripravuje Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) na základe vlastného prieskumu medzi oslovenými podnikateľmi. Ich spokojnosť s vývojom tentoraz výrazne ovplyvnila reštrukturalizácia spoločnosti Váhostav. Odrazila sa najmä v položkách „uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom“ a „vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva“. Podnikatelia sa tiež sťažujú na vysoké administratívne zaťaženie. Napriek častým sľubom nedochádza k jeho znižovaniu.
V tomto štvrťroku si najväčší pokles spokojnosti spomedzi položiek Indexu podnikateľského prostredia (IPP) pripísala položka „vymáhateľnosť práva a funkčnosť súdnictva“. Vo výraznej miere k tomu prispela reštrukturalizácia spoločnosti Váhostav. Pochybnosti nad sudkyňou, ktorá rozhodovala o reštrukturalizácii a jej schválením aj napriek údajným chybám zo strany správkyne konkurznej podstaty vyvolali pochybnosti o funkčnosti právneho systému na Slovensku. K negatívnemu hodnoteniu prispelo aj rozhodnutie senátu Najvyššieho súdu SR, na čele ktorého sa nachádza Štefan Harabin. Označilo inšpekciu ministerstva vnútra za nezákonný orgán, čo otvára dvere na slobodu okrem iného aj policajtom obvineným z korupcie. Za negatívnym hodnotením stojí aj dlhodobá absencia pozitívnych zmien v súdnictve, po ktorých podnikatelia už dlho volajú.
Ilustračná grafika: Pixabax.com
Druhou najnegatívnejšie hodnotenou bola položka „uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom“. Súvisí to hlavne so zmenami v zákone o reštrukturalizácii, ktoré boli prijaté v zrýchlenom legislatívnom konaní. Stalo sa tak tesne pred schválením reštrukturalizačného plánu spoločnosti Váhostav a podnikatelia vnímali novelu ako jednoúčelovú. Mnohým podnikateľom sa nepozdáva spôsob riešenia problémov Váhostavu, pretože na nedostatky zákona o reštrukturalizácii podnikatelia poukazovali už dlhodobo a ani narýchlo prijaté zmeny podľa nich dostatočne neriešia problémy v tejto oblasti. Mnohí navyše poukazujú na reštrukturalizáciu Doprastavu, ktorá prebieha podľa pôvodných pravidiel. Preto sa uplatňuje rozdielny prístup k veriteľom týchto spoločností. Negatívne podnikatelia vnímali aj získanie ďalších štátnych zákaziek za desiatky miliónov eur spoločnosťou Váhostav. Podnikateľom sa tiež nepáči, že novozavedený systém odvádzania DPH až po úhrade neplatí plošne pre všetky spoločnosti.
„Byrokracia, prieťahy v konaní na úradoch a výkazníctvo“ boli treťou položkou, ktorá zaznamenala najväčší pokles spokojnosti s vývojom. Podnikatelia sa dlhodobo sťažujú na vysokú administratívnu náročnosť, ktorú sa aj napriek vládnym stratégiám nedarí podstatnejšie znížiť. V mnohých prípadoch sa naopak v súvislosti s niektorými prijatými zákonmi ešte zvýšila. Mnohé z opatrení, ktoré pomáhajú štátu bojovať s daňovými únikmi, znamenali pre podnikateľov značné zvýšenie administratívy bez toho, aby prišlo k jej zníženiu v iných oblastiach.
Pozitívne hodnotenie získali od podnikateľov takmer všetky položky, ktoré patria do kategórie vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia. Okrem tejto kategórie zaznamenala miernejšie zlepšenie spokojnosti položka „prístup k finančným zdrojom“. Od podnikateľov získava pozitívne hodnotenie už dlhšie obdobie, za čo môže najmä politika Európskej centrálnej banky a s ňou súvisiace oživovanie ekonomiky. Nepatrne si polepšila aj položka „regulácia cezhraničného obchodu“.
Celkovo možno konštatovať, že podnikatelia vidia pozitívne zmeny vo svojom podnikaní vďaka rastu ekonomiky, exportu i domáceho dopytu po tovaroch a službách. Zo strany verejného sektora však prichádzajú skôr negatívne signály a kroky, ktoré ich podnikanie sťažujú. To môže viesť k opatrnosti podnikateľov pri nových investíciách, rozširovaní výroby a prijímaní nových zamestnancov a celkovo k brzdeniu rastu ekonomiky.
Základným obdobím na výpočet IPP bol 1. júl 2001. Respondenti prvý raz hodnotili zmeny v podnikateľskom prostredí za tretí štvrťrok 2001. V súčasnosti PAS publikuje v poradí už 56. hodnotu indexu IPP, ktorá zachytáva jeho zmeny v druhom štvrťroku 2015. Mapovanie podnikateľského prostredia dáva odpoveď tvorcom hospodárskej politiky, kde je ich snaha pozitívna a kde je vhodné prijať zásadné opatrenia na zlepšenie.
Zdroj: PAS
